Fiktívny rozprávač pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Fictional narrator (en-GB)
- Fiktiver Erzähler (de)
- Narrateur fictif (fr)
Explikácia pojmu
Komunikácia sa v naratívnych textoch realizuje v konštelácii fiktívneho rozprávača, rozprávaného sveta a fiktívneho adresáta. Adresáti takejto sprostredkovanej komunikácie sú konštituovaní ako fiktívni čitatelia alebo fiktívni adresáti (Schmid 2007a, 175). V modeloch naratívnej komunikácie je táto inštancia prvkom v komunikácii medzi autorom a čitateľom a v komunikácii medzi rozprávačom a adresátom. Slovami nemeckého romanistu Dietera Janika povedané, je to „komunikovaná komunikácia“ (Janik 1973, 12). Modely, ktoré zahŕňajú koncept fiktívneho čitateľa (por. Schmid 2007b, 98 – 120) vychádzajú z predpokladu, že naratívne texty stvárňujú takúto komunikovanú komunikáciu, v ktorej sa fiktívny rozprávač obracia na fiktívneho adresáta. Epický text teda stvárňuje sprostredkovanie toho, čo sa rozpráva v textovej inštancii a samotný fiktívny rozprávač tak reflektuje svoju vlastnú medialitu.
Učebnice alebo príručky naratológie väčšinou už v úvode obsahujú ustanovujúci model naratívnej komunikácie. V práci Erzähltextanalyse[1] (Analýza naratívnych textov) autori rozlišujú päť úrovní konštituovaných medzi autorom a rozprávačom:
1. Autor a čitateľ ako historická osoba.
2. Skutočný autor a čitateľ v ich príslušných rolách ako producenti alebo príjemcovia literárneho diela.
3. Autorské vedomie v texte: abstraktný autor a abstraktný adresát.
4. Úroveň naratívnych postáv: fiktívny rozprávač a fiktívny adresát.
5. Úroveň rozprávaných postáv.[2]
Fiktívny rozprávač je tu inštanciou naratívneho sveta. Abstraktný autor vytvára svet fikcie, do ktorého patrí fiktívny rozprávač a fiktívny čitateľ. Fiktívny rozprávač komunikuje rozprávaný svet fiktívnemu čitateľovi.
Fiktívny rozprávač môže byť pritom reprezentovaný dvoma spôsobmi, explicitne alebo implicitne. Explicitná reprezentácia spočíva v sebaprezentácii rozprávača. Implicitná reprezentácia je založená na príznakoch naratívneho textu. Implicitne zobrazený rozprávač je konštrukt, ktorý si čitateľ vytvára z príznakov naratívneho textu.[3]
Mnohé modely naratívnej teórie predpokladajú, že každý naratívny text v zásade indikuje fiktívneho adresáta (napr. Schmid 2007a, 178). V analýzach naratívnych textov sa tento pojem používa predovšetkým vtedy, keď je odkaz na fiktívneho adresáta signifikantným textovým prvkom.
Literatúra
Janik, Dieter. 1973. Die Kommunikationsstruktur des Erzählwerks. Ein semiologisches Modell. Bebenhausen: Verlag Lothar Rotsch.
Kahrmann, Cordula – Gunter Reiß – Manfred Schluchter. 1993. Erzähltextanalyse. Königstein im Taunus: Athenäum-Verlag.
Schmid, Wolf. 2007a. „Textadressat.“ Handbuch Literaturwissenschaft. Band 1. Gegenstände und Grundbegriffe, ed. Thomas Anz, 171 – 181. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
Schmid, Wolf. 2007b. „Erzähltextanalyse.“ In Handbuch Literaturwissenschaft. Band 2. Methoden und Theorien, ed. Thomas Anz, 98 – 120. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
[1] Kahrmann – Reis – Schluchter 1993, 42ff.
[2] 1. Autor und Leser als historische Person.
2. Realer Autor und Leser in ihrer jeweiligen Rolle als Produzenten oder Rezipienten eines literarischen Werks.
3. Autorbewusstsein im Text: Abstrakter Autor und abstrakter Adressat.
4. Ebene der erzählenden Figuren: Fiktiver Erzähler und fiktiver Adressat.
5. Ebene der erzählten Figuren.
[3] Por. Schmid 2007, 109ff.