Vtelesnenie pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Embodiment (en-GB)
- Embodiment, Verkörperung (de)
Explikácia pojmu
Kognitívna literárna veda (KLV) zohľadňuje vo výskume literatúry a literárnosti nielen text, ale aj ľudskú kogníciu, to znamená myseľ, jej vedomé aj nevedomé súčasti: vnímanie, myslenie, cítenie, učenie sa, usudzovanie, chovanie, pamäť, imagináciu, kreativitu a podobne. Tento prístup KLV vychádza z toho, že mentálne reprezentácie textových významov nepozostávajú len z amodálnych symbolov, extrahovaných zo skúsenosti, lebo na základe empirických dôkazov možno argumentovať, že mentálne reprezentácie (obrazy, pojmy, symboly) fungujú v spojitosti s mozgovými modálnymi systémami ako percepcia, akcia a introspekcia (Barsalou 2008). Výskumy kognitívnych vied napovedajú, že telesnosť, telesné percepcie majú zásadnú úlohu v tom, ako je kognitívna architektúra a dynamika vedomých aj nevedomých procesov štruktúrovaná a ako je usmerňované myslenie a správanie.
Pre úlohu tela a neurálnych a fyziologických procesov ako prirodzenej podmienenosti mysle sa používa termín embodiment, ktorý do slovenčiny možno preložiť novotvarom vtelesnenie[1]. Myseľ a mentálne reprezentácie sú vtelesnené, čo znamená, že sú telesnými procesmi ovplyvnené, podložené či podmienené (Varela – Thompson – Rosch 1991). Významnú úlohu tu zohrávajú procesy nevedomého spracovania informácií (Lemkeová 2003), čiže podprahové percepcie, neuvedomované skúsenosti, ktoré, bez prístupu „z vedomia“, modifikujú vedomé procesy a reakcie človeka. Nemecký neurofyziológ Gerhard Roth (2002) tvrdí, že vedomých je len 10 % mozgových výkonov, a, naopak, 90 % činností mozgu je nevedomých. Vtelesnenie je preto nespochybniteľné v evolučných režimoch účelnosti, užitočnosti, intuitívnosti. Tým pôsobí aj na kogníciu, čo má závažné dôsledky v ľudskom živote, v rámci ktorého funguje aj literárna komunikácia.
Rolu percepcie zdôrazňovala už osvietenecká empirická filozofická tradícia (John Locke, David Hume). Neskôr sa etabloval fenomenologický pohľad na embodiment. Fenomenologické pozorovania, v prípade, že sú empiricky overované, patria do okruhu záujmov KLV. Vychádzajúc z Edmunda Husserla, sa telesnými skúsenosťami a štruktúrami vedomia zaoberal Maurice Merleau-Ponty v práci Phénoménologie de la perception (1945; Fenomenologie vnímaní, čes. 2013). Odlúčil telo ako fyziologickú jednotku od skúsenosti tela, ktorú má Ja. Fenomenologické telo je entita, ktorá človeku umožňuje isté zamerané činnosti a skúsenosti s objektmi okolitého sveta. Problém fenomenologického tela je však v tom, že si nie je vedomé nevedomých procesov, takže zaberá len malú časť mozgových a telesných výkonov. KLV sa preto nespolieha len na klasické kvalitatívne štúdie skúseností vedomého subjektu v jeho kultúrnom kontexte, ale vyžaduje aj objektivizujúce dáta zo širšie koncipovaných projektov k embodimentu (viac k heterofenomenológii a neurofenomenológii por. Petrů 2007).
George Lakoff v knihe Women, fire, and dangerous things (1987; Ženy, oheň a nebezpečné věci, čes. 2006) rozvíja teóriu, že telesná skúsenosť a spôsoby, akými používame imaginatívne mechanizmy (metaforu, metonymiu a obrazotvornosť), zakladajú paradigmu celého ľudského uvažovania a spracúvania informácií. V predchádzajúcej knihe Metaphors we live by (1980; Metafory, kterými žijeme, čes. 2002), ktorú publikoval spolu s Markom Johnsonom, obaja vedci skúmali takzvanú konceptuálnu metaforu. Podľa Lakoffa a Johnsona sa vtelesnenie podieľa na štruktúre väčšiny konceptuálnych metafor. Tieto metafory vychádzajú z konkrétnych, faktických právd, ale slúžia na to, aby sme rozumeli nehmotným konceptom. Dobrým príkladom konceptuálnych metafor sú výrazy pre emócie. Emočná skúsenosť je predlingvistická, možno ju len opísať, na čo zväčša slúžia metaforické výrazy. Napríklad jestvuje konceptuálna metafora HNEV JE OHEŇ (Lakoff 1987), ktorá využíva telesnú skúsenosť tepla, vizuálnej percepcie červenosti a zrodu, roznietenia i zániku plameňov. Na konceptuálnej metafore HNEV JE OHEŇ sú osnované abstraktnejšie, dá sa povedať, originálnejšie, poetickejšie metafory typu: „vnútro mu vibrovalo červenými výbojmi“. Ale bežne používame aj metafory už bez priameho vtelesnenia, napríklad rozhnevaný človek je prirovnávaný k besnému psovi, hoci s besnými zvieratami nemá súčasný človek príslušné skúsenosti.
Výskumy embodimentu v mysli a myslení, kam patrí aj skúmanie konceptuálnej metafory, teda zisťujú, či a nakoľko možno porozumieť nehmotným konceptom bez toho, aby sme ich priblížili, pripodobnili k niečomu, čo sa dá vnímať relatívne priamo, fakticky (farba, tvary, chuť, vône, zvuky, dotykové vnemy). V akom zmysle však ľudia chápu svoj svet v metaforických termínoch, resp. metaforických súvislostiach?
Brian P. Meier a kol. (2007) ukázali, že negatívne slovné spojenie na obrazovke počítača (napríklad hodnotiace vyjadrenie „temné myšlienky“), ktoré účastníci uvideli v prvom kroku experimentu, posunulo ich celkové vnímanie negatívnejším smerom takým spôsobom, že po negatívnom slovnom ohodnotení sa im následne ukázaný štvorec javil tmavší. Kontrastne to platilo v prípade pozitívnych podnetov (výraz „jasné myšlienky“), ktoré pôsobili na participantov tak, že následne zobrazený štvorec hodnotili ako svetlejší. Samozrejme, negatívne aj pozitívne hodnotiace výrazy boli napísané tou istou farbou a v oboch prípadoch klasifikovali participanti ten istý, rovnako zafarbený štvorec. Ďalej je zaujímavé, že ľudia sú menej etickí, keď vnímajú svoje prostredie ako tmavšie (oproti svetlejšiemu), čo je konzistentné s výskytom metafor, ktoré spájajú temnotu a nemorálnosť (Zhong – Bohns – Gino 2010).
Takéto a podobné väzby sa terminologicky nazývajú efekty metaforického transferu (metaphor transfer effects, Landau a kol. 2010). Vo všeobecnosti sú to spôsoby myslenia a konania, keď sú konceptuálne reprezentácie alebo aj správanie ovplyvnené irelevantnými percepčnými vstupmi, ktoré sú zároveň asociované s prominentnou metaforou. Napríklad väčšia váha je spájaná s väčšou dôležitosťou, čo odrážajú aj metafory ako „tieto argumenty zavážili“ (koncept „argument“ je nehmotný, no napriek tomu má svoju váhu). V ďalších výskumoch sa ukázalo, že pri držaní teplej (vs. studenej) šálky participanti vnímali iných ľudí ako priateľskejších (vs. menej priateľských) (Williams – Bargh 2008), čo môžeme asociovať s konceptuálnymi metaforami ľudského tepla, resp. chladu typu „vrelo ma privítali“ oproti „privítali ma chladne“.
Okrem všeobecných zistení efektov metaforického transferu však treba venovať pozornosť aj individuálnym rozdielom. Adam K. Fetterman a kol. (2016) poukázali na to, že ľudia, ktorí majú väčší sklon používať metafory, sú zároveň viac náchylní na metaforické transfery v porovnaní s tými, ktorí majú radšej tzv. doslovné vyjadrovanie. Štúdia uvádza, že u ľudí, ktorí uprednostňujú používanie metafor (na rozdiel od ľudí, ktorí uznávajú doslovnosť), sa pri zvyšovaní konzumácie sladkého jedla zvyšuje aj ich prosociálnosť v tom zmysle, že viac pritakávajú ostatným. Toto správanie je konzistentné s prosociálnou metaforikou (metaforickými prirovnaniami) typu „človek ako med“ vs. „človek ako blen“.
Jestvujú však nejaké individuálne rozdiely aj pri vnímaní literárneho textu a, konkrétne, poetických metafor?
Literárne operácie (figuratívnosť), procesy (zapájanie citov) a funkcie (estetická, informatívna, presvedčovacia, poznávacia, hrová) sú už v základoch všeobecného fungovania ľudskej mysle. Preto podľa princípu vtelesnenia/embodimentu nestačí urobiť rozbor a výklad textu, ale vo výskume literárnej komunikácie treba zohľadňovať celok ľudskej mysle aj s jej biologicko-fyziologickými korelátmi a procesmi.
Venujú sa tomu veľké projekty vnímania literárnych postáv vo vzťahu k vlastnej telesnosti čitateľa (por. Zunshineová 2006), na ktoré nadväzujú skúmania zrkadlových neurónov pri čítaní. Tie ukázali, že keď človek číta o činnostiach (postáv), aktivujú sa jeho mozgové motorické centrá (Tettamanti a kol. 2005). Zrkadlové neuróny sa pravdepodobne zapájajú aj pri cítení v literárnej komunikácii. Pri empatickom sledovaní emócií postáv sa u čitateľa môže dostaviť svalové napätie či iné telesné príznaky, aké pôvodne zakúsil v skutočnom živote pri zažívaní danej emócie. Ak sa čitateľ dozvedá, že postava sa usmieva, aj čitateľove svaly, ktoré spôsobujú úsmev, sa aktivujú. To naznačuje, že jazyk je skôr vtelesnený než symbolický (Foroni – Semin 2009).
Ďalším etablovaným kognitívnovedným prúdom je výskum obrazotvornosti. Elaine Scarryová v knihe Dreaming by the Book (Snívanie s knihou, 1999) zvažuje, ako literárna imaginácia závisí od každodennej vizuálnej kompetencie a ako čitateľ tvorí živé obrazy čítaného. Autorka sa navyše pokúša načrtnúť vzťahy medzi textom, architektúrou oka, mozgovými procesmi a literárnou imagináciou. Jej model napovedá, že jestvujú aj individuálne odchýlky pri vnímaní literárneho textu.
Rozdiely, dokonca nezrovnalosti v interpretáciách toho istého literárneho diela nie sú ničím nezvyčajným tak na pôde odbornej literárnej kritiky a literárnej histórie, ako aj pri spontánnom, oddychovom čítaní u bežných konzumentov literatúry. Ako sa individuálne odlišnosti prejavujú v metaforických procesoch, ktoré, ako sa už povedalo, sú nezanedbateľnou súčasťou dynamiky ľudskej mysle?
Jana Kuzmíková (2021) sa vo výskumnej sonde zamerala na recepciu literárnych, presnejšie, poetických metafor a na individuálne rozdiely v kognitívnych schopnostiach. Účastníkov výskumu rozdelila podľa psychologického dotazníka REI (Rational-Experiential Inventory) na viac racionálnych a zároveň menej experienciálnych (menej dôverujúcich svojej skúsenosti) a na druhú skupinu viac experienciálnych a zároveň menej racionálnych. Výskum naznačil, že viac racionálni ľudia v porovnaní s viac experienciálnymi ľuďmi pravdepodobne majú tendenciu lepšie určovať vlastnosti a významy osamotených slov bez kontextu, zatiaľ čo viac experienciálni ľudia pravdepodobne dokážu tvoriť viac významov tých istých slov, ak sú dané slová použité v originálnej, poetickej metafore. Predchádzajúci Kuzmíkovej výskum (2018) naznačil, že najsprávnejšie rozumejú literárnym/poetickým metaforám ľudia, ktorí sú vysoko racionálni a zároveň tiež vysoko experienciálni.
Mnohé výskumy a experimenty potvrdzujú, že metaforické operácie neslúžia iba ako kognitívny nástroj, v mentálnej sfére, ale prostredníctvom vtelesnenia/embodimentu majú dosah aj na ľudské konanie a správanie.
Literatúra
Barsalou, Lawrence W. 2008. „Grounded Cognition.“ Annual Review of Psychology 59: 617 – 645.
Fetterman, Adam K. – Jessica L. Bair – Marc Werth – Florian Landkammer – Michael D. Robinson. 2016. „The Scope and Consequences of Metaphoric Thinking: Using Individual Differences in Metaphor Usage to Understand How Metaphor Functions.“ Journal of Personality and Social Psychology 110, 3: 458 – 476.
Foroni, Francesco – Gün R. Semin. 2009. „Language that Puts You in Touch With Your Bodily Feelings: the Multimodal Responsiveness of Affective Expressions.“ Psychological Science 20, 8: 974 – 980.
Kuzmíková, Jana. 2018. „Metaphor in Theory and Research.“ World Literature Studies 10, 3: 30 – 46.
Kuzmíková, Jana. 2021. Kognitívna literárna veda: teória, experimenty, analýzy. Bratislava: Veda.
Lakoff, George. 1987. Women, Fire, and Dangerous Things. Chicago: University of Chicago Press.
Lakoff, George. 2006. Ženy, oheň a nebezpečné věci. Prel. Dominik Lukeš. Praha: Triáda.
Lakoff, George – Mark Johnson. 1980. Metaphors We Live by. Chicago: University of Chicago Press.
Lakoff, George – Mark Johnson. 2002. Metafory, kterými žijeme. Prel. Mirek Čejka. Brno: Host.
Landau, Mark J. – Brian Meier – Lucas Keefer. 2010. „A Metaphor-enriched Social Cognition.“ Psychological Bulletin 136, 6: 1045 – 1067.
Lemke, Bettina. 2003. „Nichtbewusste Informationsverarbeitungsprozesse und deren Bedeutung für das Lernen Erwachsener.“ Report. Literatur- und Forschungsreport Weiterbildung: Gehirn und Lernen 26, 3: 71 – 86.
Meier, Brian. P. – Michael D. Robinson – L. Elizabeth Crawford – Whitney J. Ahlvers. 2007. „When ‘Light’ and ‘Dark’ Thoughts Become Light and Dark Responses: Affect Biases Brightness Judgments.“ Emotion 7, 2: 366 – 376. DOI: 10.1037/1528-3542.7.2.366.
Merleau-Ponty, Maurice. 1945. Phénoménologie de la perception. Paris: Gallimard.
Merleau-Ponty, Maurice. 2013. Fenomenologie vnímání. Praha: OIKOYMENH.
Petrů, Marek. 2007. Fyziologie mysli. Praha: TRITON.
Roth, Gerhard. 2002. „90 Prozent sind unbewusst.“ Psychologie heute 29, 2: 44 – 49.
Scarry, Elaine. 1999. Dreaming by the Book. New York: Farrar, Straus and Giroux.
Tettamanti, Marco – Giovanni Buccino – Maria Cristina Saccuman – Vittorio Gallese – Massimo Danna – Paola Scifo – Ferruccio Fazio – Giacomo Rizzolatti – Stefano F. Cappa – Daniela Perani. 2005. „Listening to Action-related Sentences Activates Frontoparietal Motor Circuits.“ Journal of Cognitive Neuroscience 17, 2: 273 – 281. DOI: 10.1162/0898929053124965.
Varela, Francisco – Evan Thompson – Eleanor Rosch. 1991. The Embodied Mind. Cognitive Science and Human Experience. Cambridge, MA: MIT Press.
Williams, Lawrence E. – John A. Bargh. 2008. „Experiencing Physical Warmth Promotes Interpersonal Warmth.“ Science 322, 5901: 606 – 607. DOI: 10.1126/science.1162548.
Zhong, Chen-Bo – Vanessa K. Bohns – Francesca Gino. 2010. „Good Lamps are the Best Police: Darkness Increases Dishonesty and Self-interested Behavior.“ Psychological Science 21, 3: 311 – 314. DOI: https://doi.org/10.1177/0956797609360754.
Zunshine, Lisa. 2006. Why We Read Fiction: Theory of Mind and the Novel. Columbus: The Ohio State University Press.
[1] Preklad „stelesnenie“ mysle nie je vhodný, pretože nejde o telesné zhmotnenie mysle; takisto termín „vtelenie“ sugeruje, že myseľ sa vteľuje, jestvuje vo forme tela alebo je doň dodaná, čo tiež nie je korektný náhľad.