Dejiny pojmov pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Conceptual history History of concepts (en-GB)
- Begriffsgeschichte (de)
- Histoire des concepts (fr)
Explikácia pojmu
Dejiny pojmov, ktoré sa považujú za súčasť historickej sémantiky, sa zaoberajú pretrvávaním a zmenami významov pojmov. Dejiny pojmov v humanitných vedách predstavujú interdisciplinárnu metodológiu a týkajú sa najmä historiografie a kulturológie, ktoré sa zaoberajú historickou sémantikou pojmov, čiže historickým kontextom významu pojmov v súvislosti so spoločensko-politickým kontextom. Vznikli koncom 60. rokov 20. storočia. Zároveň sa považujú za odklon od dejín ideí (intelektuálnych dejín). Myšlienka dejín pojmov tkvie v tom, že pôvod a meniace sa významy pojmov sú rozhodujúce pre súčasné chápanie kultúry a jazyka. K pojmom sa pristupuje prostredníctvom mnohých sémantických vzťahov, a teda aj prostredníctvom sociálnych interakcií spojených s jazykom. Cieľom dejín pojmov je analyzovať vývoj a používanie pojmov vo všetkých oblastiach zaoberajúcich sa jazykom, teda sa týkajú všetkých vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú jazykom. Dejiny pojmov vychádzajú z názoru, že základom poznania sú pojmy.
Dejiny pojmov sa v nemecky hovoriacich krajinách inštitucionalizovali po roku 1945. Po druhej svetovej vojne dominovali intelektuálnym dejinám v Nemecku Geistesgeschichte (dejiny ducha) Wilhelma Diltheya a Ernesta Cassirera a tiež Ideengeschichte (dejiny ideí), ktoré rozvinul Friedrich Meinecke. Dejiny pojmov (Begriffsgeschichte) predstavujú reakciu na tieto prístupy, pričom najdôležitejšími udalosťami ich vývoja boli založenie časopisu Archiv für Begriffsgeschichte (1955), konferencie o dejinách pojmov organizované Nemeckou výskumnou nadáciou od 60. rokov 20. storočia, projekt Historisches Wörterbuch der Philosophie (1971 – 2007; Historický slovník filozofie) a Geschichtliche Grundbegriffe (1972 – 1997; Základné pojmy filozofie). V tomto kontexte sú významnými osobnosťami napríklad historici Reinhart Koselleck, Otto Brunner, Werner Conze[1], sociológ Erich Rothacker či filozof Joachim Ritter.[2]
Reinhart Koselleck považuje dejiny pojmov za súčasť sociálnych dejín, ale z hľadiska metodológie za samostatný odbor, ktorý umožňuje rozšíriť záber sociálnych dejín.
Koselleck vychádza z historickej sémantiky. V Nemecku sa historická sémantika rozvíjala predovšetkým v podobe dejín pojmov. Od polovice 60. rokov 20. storočia sa Koselleck pokúšal raziť cestu dejín pojmov ako metodologicky samostatnej súčasti sociálnohistorického výskumu. Je to smer, ktorý sa rozvíjal v spojení s nemeckými tradíciami vo filológii, dejinách filozofie a v hermeneutike. Koselleck vyvinul metódu konštituujúcu sémantiku dejín pojmov tým, že pracuje s konceptom časovosti pojmov, ktorá je ústredným prvkom jeho sémantiky dejín. Pracuje s pojmami, ktoré určujú orientáciu historického pohybu, keď je časový priestor medzi obsahom skúsenosti a horizontom očakávania najväčší. Jeho koncepcia historického času sa rozvíja prostredníctvom dvojice pojmov: poľa skúsenosti a horizontu očakávania (v nadväznosti na H. -G. Gadamera).[3] Ide o pochopenie uvažovania súčasníkov na základe ich kolektívneho vedomia.
Pre Kosellecka história nesplýva s jazykovými znakmi. Jeho dejiny pojmov predpokladajú, že historickú realitu nemožno skúmať výlučne prostredníctvom textov. Popri jazykových súvislostiach existuje sociálna realita, ktorá korešponduje s jazykovou realitou, ale nie je do nej úplne absorbovaná. Okrem toho tvrdí, že pojmy nemajú pevný obsah alebo podstatu, ale sú skôr kontingentné, meniace sa entity. Vývoj pojmov v čase je preto potrebné prepojiť s rozsiahlymi štruktúrnymi premenami v spoločenskom živote, a to čiastočne prostredníctvom identifikácie skupín alebo tried, ktoré príslušné pojmy používali, respektíve spochybňovali.
Koselleck v úvode k prvému dielu Geschichtliche Grundbegriffe sformuloval základné teoretické východiská metódy dejín pojmov. Pomocou skúmaných kľúčových pojmov sa mala skúmať zmena a pretrvávanie ich významov. Za základné parametre týchto kľúčových pojmov Koselleck považoval demokratizáciu (Demokratisierung), ideologizovateľnosť (Ideologisierbarkeit), politizáciu (Politisierung) a temporalizáciu (Verzeitlichung). (Koselleck 1972, XVI ff.). O pojmoch uvažuje ako o indikátoroch historického pohybu. Skúma premeny politického a sociálneho jazyka nemecky hovoriacej Európy približne v rokoch 1750 – 1850, teda v období rýchlych koncepčných a spoločenských zmien. Tieto zmeny možno chápať v súvislosti s už spomenutou politizáciou, demokratizáciou, ideologizovateľnosťou a temporalizáciou.
Dejiny pojmov skúmajú pojmy synchrónnym, ako aj diachrónnym spôsobom. Synchrónna analýza zahŕňa nielen lokalizáciu pojmov v ich sémantickom poli, ale aj vo vzťahu k spoločenským vrstvám alebo triedam, ktoré ich používali. Diachrónna analýza sleduje nielen posuny vo význame pojmov, ale tieto posuny dáva do súvislosti aj so spoločenským vývojom a poukazuje na pojmy, ktorých významy sa tak dramaticky zmenili, že ich starý význam môžeme pochopiť len hĺbkovou historickou rekonštrukciou.
Dejiny pojmov umožnili rozšíriť historiografický obzor. Prostredníctvom pojmov pole skúsenosti a horizont očakávania skúmaného obdobia umožnili odhaliť sociálne funkcie pojmov a ich konkrétne použitie. Dejiny pojmov, vychádzajúc z historickej sémantiky, umožnili hlavne ozrejmiť procesy historického formovania sociálnych identít.
Literatúra
Barash, Jeffrey Andrew – Christophe Bouton – Servanne Jollivet, eds. 2021. Die Vergangenheit im Begriff. Von der Erfahrung der Geschichte zur Geschichtstheorie bei Reinhart Koselleck. Freiburg – München: Verlag Karl Alber.
Bödeker, Hans Erich, ed. 2002. Begriffsgeschichte, Diskursgeschichte, Metapherngeschichte. Göttingen: Wallstein-Verlag.
Brunner, Otto – Werner Conze – Reinhart Koselleck, eds. 1972. Geschichtliche Grundbegriffe. Historisches Lexikon zur politisch-sozialen Sprache in Deutschland (Band 1_ A-D). Stuttgart: Klett-Cotta.
Dutt, Carsten. 2003. Herausforderungen der Begriffsgeschichte. Heidelberg: Universitätsverlag Winter.
Eggers, Michael – Matthias Rothe, eds. 2009. Wissenschaftsgeschichte als Begriffsgeschichte. Terminologische Umbrüche im Entstehungsprozess der modernen Wissenschaften. Bielefeld: transcipt. DOI: https://doi.org/10.1515/9783839411841.
Gumbrecht, Hans Ulrich. 2006. Dimension und Grenzen der Begriffsgeschichte. Paderborn: Wilhelm Fink.
Knobloch, Clemens. 1992. „Überlegungen zur Theorie der Begriffsgeschichte aus sprach- und kommunikationswissenschaftlicher Sicht.“ Archiv für Begriffsgeschichte 35: 7 – 24. Hamburg: Felix Meiner Verlag.
Köbler, Gerhard. 1976. „Hasso Hofmann, Repräsentation. Studien zur Wort- und Begriffsgeschichte von der Antike bis ins 19. Jahrhundert.“ Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte: Germanistische Abteilung 93, 1: 450 – 451. DOI: https://doi.org/10.7767/zrgga.1976.93.1.450
Koselleck, Reinhart. 1972. „Begriffsgeschichte und Sozialgeschichte.“ In Soziologie und Sozialgeschichte, ed. Peter Christian Ludz, 116 – 131. Opladen: Westdeutscher Verlag. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-322-83551-2_5
Koselleck, Reinhart. ed. 1979. Historische Semantik und Begriffsgeschichte. Stuttgart: Klett-Cotta.
Koselleck, Reinhart. 1988. Vergangene Zukunft. Zur Semantik geschichtlicher Zeiten. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Koselleck, Reinhart. 2002. The Practice of Conceptual History: Timing History, Spacing Concepts. Stanford: Stanford University Press.
Koselleck, Reinhart. 2003. Zeitschichten. Studien zur Historik. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Koselleck, Reinhart. 2006. Begriffsgeschichten. Studien zur Semantik und Pragmatik der politischen und sozialen Sprache. Frankfurt am Main: Suhrkamp. DOI: https://doi.org/10.1515/zrs.2010.016
Meier, Helmut G. 1971. Art. „Begriffsgeschichte“. In Historisches Wörterbuch der Philosophie, eds. Joachim Ritter, 788 – 808. Basel u. Stuttgart: Schwabe & Co Verlag.
Müller, Ernst, ed. 2004. Begriffsgeschichte im Umbruch? Hamburg: Felix Meiner Verlag.
Müller, Ernst – Falko Schmieder, eds. 2008. Begriffsgeschichte der Naturwissenschaften. Zur historischen und kulturellen Dimension naturwissenschaftlicher Konzepte. Berlin: De Gruyter.
Müller, Ernst – Falko Schmieder. 2016. Begriffsgeschichte und historische Semantik. Ein kritisches Kompendium. Berlin: Suhrkamp.
Müller, Ernst – Falko Schmieder. 2020. Begriffsgeschichte zur Einführung. Hamburg: Junius.
Pozzo, Riccardo – Marco Sgarbi, eds. 2010. Eine Typologie der Formen der Begriffsgeschichte. Hamburg: Felix Meiner Verlag.
Scholtz, Gunter, ed. 2000. Die Interdisziplinarität der Begriffsgeschichte. Hamburg: Felix Meiner Verlag.
Strosetzki, Christoph. 1910. Literaturwissenschaft als Begriffsgeschichte. Hamburg: Felix Meiner Verlag.
[1] Koselleckom vyvinutá teoretická koncepcia dejín pojmov tvorila fundament encyklopédie Geschichtliche Grundbegriffe, ktorú koncipoval spolu s Ottom Brunnerom a Wernerom Conzem. Vychádzala od roku 1972 a bola zavŕšená v roku 1992, respektíve v roku 1997.
[2] Historický slovník filozofie, vznik ktorého inicioval Joachim Ritter v roku 1971, si nárokoval na systematické spracovanie celej filozofickej terminológie. Ritterovou hlavnou zásadou bolo vyhnúť sa abstrakcii pri definovaní filozofických termínov a namiesto toho sledovať ich reálne používanie a zmeny v kontexte ich významu a súvislostí. Chcel brať do úvahy realitu konštituujúcu funkciu jazyka a sledovať používanie a uplatňovanie pojmov v konkrétnych komunikačných situáciách. Cieľom tohto projektu bolo zároveň objasniť spojenie medzi filozofiou a inými vednými odbormi.
[3] Por. Koselleck 1988, por. Koselleck 2003.