Blending pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Blending (en-GB)
Explikácia pojmu
Model blendingu alebo teória konceptuálnej integrácie vznikla a používa sa v kognitívnych vedách. Rozširuje teóriu konceptuálnej metafory Georga Lakoffa a Marka Johnsona, predstavenú v knihe Metaphors We Live By (1980; Metafory, kterými žijeme, čes. 2002), kde autori modelujú metaforické procesy z hľadiska vtelesnenej mysle (embodimentu). Ich analýza kognitívnych operácií medzi zdrojovou doménou (source domain) a cieľovou doménou (target domain) je inovatívna, ale časom sa ukázalo, že má isté ohraničenia. Za jedno z nich považuje Gerard Steen rovnocenné postavenie zdrojovej a cieľovej domény, preto vo svojej teórii deliberatívnej metafory (deliberate metaphor theory – DMT) chápe zdrojovú domému ako referenčný bod pre cieľovú doménu, čím ich medzi sebou viac diferencuje (Steen 2017, 281).
Okrem Steenovej modifikácie teórie konceptuálnej metafory sa o ďalšiu nadstavbu pôvodnej Lakoffovej a Johnsonovej teórie pokúša model blendingu alebo teória konceptuálnej integrácie. Uviedli ju Gilles Fauconnier a Mark Turner v práci Conceptual projection and middle spaces (Konceptuálna projekcia a stredové priestory, 1994; neskôr ju rozpracovali v roku 2002). Fauconnier sa v monografii Mapping in Thought and Language (Mapovanie v mysli a jazyku, [1997] 2006) na základe neurálnej koaktivácie zameriava na všeobecnejšie (nielen metaforické) mapovanie mentálnych priestorov a špeciálne analyzuje blendy (zmiešané priestory). Pod mapovaním nechápe premietanie, „priloženie“ dvoch konceptov na seba, ale mapovanie predstavuje výberovú interakciu dvoch či viacerých konceptov, keď sa vyzdvihujú len určité elementy a vzťahy z jednotlivých konceptov a ich spájaním i rozpájaním sa dynamicky formuje významová mapa integrovaného výstupu.
Blending (zmiešavanie) modeluje, ako sa aspoň dva vstupné mentálne priestory (input spaces) cez svoje prieniky (generic spaces) mapujú do koherentného výstupu, tzv. zmesi, zmiešaného priestoru. Základné mapovanie medzi vstupmi určuje všeobecná indukčná schéma (generic induction schema). Je to primárna schéma mapovania, ktorá je abstraktná a redukovaná; zatiaľ čo zmes/blend má bohatšiu štruktúru, lebo pôvodné vstupy spracúva z mnohých, aj špecifických hľadísk.
Blend dedí čiastkové štruktúry zo vstupných priestorov a má svoju vlastnú emergentnú štruktúru (Fauconnier [1997] 2006, 149). Medzi podmienky zmiešavania (blendingu) patria: 1. medzipriestorové mapovanie (cross-space mapping), 2. priestor generovania (generic space), 3. blend, 4. emergentná štruktúra (emergent structure), ktorá vzniká troma spôsobmi – kompozíciou (composition), kompletizáciou (completion) a prepracovaním (elaboration). V kompozícii sa vďaka projekciám zo vstupov vytvárajú nové vzťahy, aké neexistujú v pôvodných separátnych vstupoch. Pri kompletizácii sa aktivizuje tzv. záložné poznanie (background knowledge), ktoré obsahuje napríklad kultúrne modely a ďalšie spoločensky nadobudnuté kognitívne koncepty, ktoré umožňujú nahliadať na kompozitnú štruktúru ako časť väčšej blendovej štruktúry. Následne je štruktúra blendu prepracovaná podľa aktuálnej diskurzívnej situácie. Keďže v metafore sa zdrojová doména mapuje na cieľovú doménu, metaforické zmiešavanie je osobitým prípadom konceptuálnej integrácie. Model blendingu však naznačuje, že „aktivácia metaforickosti v zásade závisí od dynamického prúdu zameriavania pozornosti zo strany hovoriaceho“[1] (Müller 2008, 219; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. J. K.).
Teória konceptuálnej integrácie alebo blendingu rozpracúva aj princíp invariantnosti, dôležitý už v konceptuálnej teórii metafory. Spoluautor modelu blendingu Turner ho v roku 1990 nastolil ako hypotézu, podľa ktorej metafora mapuje len tie významové komponenty zo zdroja, ktoré ostávajú koherentné v cieľovej doméne („target context“). To znamená, že koherentné významové komponenty v cieľovej doméne si do určitej miery ponechávajú bazálnu štruktúru (basic structure), a to je forma invariantnosti (Turner 1990, 248). Invariantnosť je konvenčnejšou stránkou blendu, jeho tvorivejšou časťou je emergentná štruktúra, respektíve emergentný význam. Ilustratívne príklady a podrobnú analýzu možno nájsť v štúdii Jany Kuzmíkovej Metaphor in theory and research (Metafora v teórii a vo výskume, 2018).
Treba zdôrazniť, že všetky štyri súčasti konceptuálnej integrácie sa v mysli dejú simultánne. Simultánnosť procesov umožňuje aj zvratné projekcie, napríklad sa čiastkový význam z blendu premieta na zdrojovú doménu, čím vznikajú nové inferencie, odvodené významy. Vopred však neexistuje žiadny integračný návod, čo sa má mapovať zo vstupov a aké budú zvratné procesy. Napríklad nie je určené, či sa v metafore „jeho kuchárka je dračica“ bude na cieľ „kuchárka“ mapovať zo zdroja „dračica“ sila, rýchlosť, zručnosť alebo kvantita či kvalita jedál. Ak nie je k dispozícii bližší kontext a diskurzívna situácia, recipient vychádza z vlastných skúseností a zvratný proces môže vyzdvihnúť napríklad nekultivovanosť kuchárskeho umenia kuchárky alebo jej záľubu v korenení jedál. Štipľavosť je menej typický význam než napríklad sila, veľkosť draka, ale vie sa z cieľa spätne mapovať s dračím plameňom, pálivosťou. Model blendingu tak rešpektuje a zahŕňa tvorenie a pochopenie aj čudných, „smiešnych“ a nezvyčajných emergentných významov či skôr emergentných „výstupov“, lebo tieto konceptualizácie sú netypické, a preto nemusia byť pre každého zmysluplné. Vo všeobecnosti však ustálenie blendu/významu podlieha zásadám optimalizácie (competing optimality principles). Pri porušení týchto zásad sú emergentné významy považované za nevyhovujúce. Medzi optimalizujúce pravidlá zmiešavania Fauconnier ([1997] 2006) zaraďuje: integráciu (blend je manipulovateľnou jednotkou), sieť (správne pospájanie mentálnych priestorov), rozbalenie (spätné rekonštruovanie vstupných a ďalších mentálnych priestorov), topológiu (prvky zo vstupných priestorov, ktoré sa dostanú do blendovej siete, možno nájsť v sieťach východiskových mentálnych priestorov), spätná projekcia (zakazuje sa taká spätná projekcia z blendu, ktorá by rozrušila pôvodný vstup) a metonymická projekcia (v blende sa metonymická vzdialenosť medzi dvoma vstupnými prvkami, ktoré sú už vo vstupnej doméne zviazané metonymickým vzťahom, skracuje).
Teória konceptuálnej integrácie, resp. blendingu našla široké interdisciplinárne uplatnenie. V kognitívnej lingvistike ju rozpracúvajú napríklad Todd Oakley s Esther Pascualovou (2017).
Literatúra
Fauconnier, Gilles. [1997] 2006. Mapping in thought and language. 7th printing. Cambridge: Cambridge University Press.
Fauconnier, Gilles – Mark Turner. 1994. „Conceptual projection and middle spaces.“ In UCSD Cognitive Science Technical Report.
Fauconnier, Gilles – Mark Turner. 2002. The way we think: Conceptual blending and the mind’s hidden complexities. New York: Basic Books.
Kuzmíková, Jana. 2018. „Metaphor in theory and research.“ World Literature Studies 10, 3: 30 ‒ 46.
Lakoff, George – Mark Johnson. 1980. Metaphors we live by. Chicago: University of Chicago Press.
Lakoff, George – Mark Johnson. 2002. Metafory, kterými žijeme. Prel. Mirek Čejka. Brno: Host.
Müller, Cornelia. 2008. „What gestures reveal about the nature of metaphor.“ In Metaphor and gesture, eds. Alan Cienki ‒ Cornelia Müller, 219 ‒ 245. Amsterdam: John Benjamin.
Oakley, Todd – Esther Pascual. 2017. „Conceptual blending theory.“ In The Cambridge Handbook of Cognitive Linguistics, ed. Barbara Dancygier, 423 – 488. Cambridge: Cambridge University Press.
Turner, Mark. 1990. „Aspects of the invariance hypothesis.“ Cognitive Linguistics 1, 2: 247 – 255.
Steen, Gerard J. 2017. „Attention to metaphor: Where embodied cognition and social interaction can meet, but may not often do so.“ In Metaphor: Embodied cognition and discourse, ed. Beate Hampe, 279 – 296. Cambridge: Cambridge University Press.
[1] „...activation of metaphoricity critically depends upon the dynamic flow of the speaker’s focal attention.“
rok prvej publikácie: 2025