Štylistická symetria pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Explikácia pojmu
Štylistická symetria je popri amplifikácii a kumulácii ďalší významný prostriedok stredovekej spisby. Napriek tomu je temer nemožné nájsť tento pojem v rétorických príručkách, poetikách či inak koncipovaných literárnoteoretických prácach. Ako typický trópus stredovekého štýlu ho vo svojej knihe Poetika drevněrusskoj litěratury (1967; Poetika staroruské literatury, čes. 1975) charakterizuje ruský medievalista Dmitrij Sergejevič Lichačov. Jeho analýza vychádza zo žalmov a staroruskej literatúry, kde má tento tróp tendenciu prestupovať sa s inými básnickými trópmi; jeho povaha je tu rôznorodejšia, ornamentálnejšia.
V slovenskom prostredí problematiku štylistickej symetrie v nadväznosti na Lichačovov výskum prehĺbila Marta Keruľová, tiež na príklade žalmov. V štúdii Kult vertikály v stredovekej literatúre (2020) podrobne priblížila formálne aj sémantické kvality symetrie, ako aj jej časti a ich významy; štylistická symetria pozostáva z dvoch členov:
„Nebesia rozprávajú o sláve Boha / a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Žalm 19).
ALEBO
„Deň dňu podáva správu / a noc noci to dáva na známosť“ (Žalm 19).
Paradoxne, hoci by to názov tohto štylistického prostriedku evokoval, jednotlivé časti nemusia vykazovať úplnú zhodu, presnosť či súmernosť, druhá časť ani neprináša vo vzťahu k prvej zásadne nový význam. Sú sémanticky komplementárne – jedna umožňuje porozumieť druhej, z tejto bázy vystupuje myšlienka, ktorá ich spája (Lichačov in Keruľová 2020, 9):
„Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; / volám v noci, a nenachádzam pokoja“ (Žalm 22).
Platí teda, že štylistická symetria „nekonfrontuje dva rôzne javy, ale vytrvalo hovorí o tom istom: jedna a tá istá vec sa v nej premieta dvakrát. Ide pritom buď o opakovanie podobnej myšlienky, alebo o nový výrok, ale vždy o tej istej veci. Druhý člen symetrie teda hovorí to isté, len inými slovami, resp. v iných obrazoch“ (Keruľová 2020, 8).
Miestami abstraktný, resp. symbolický význam symetrie je v súlade s teocentrickou mentalitou stredoveku. Ide o typickú biblickú symboliku, ktorá môže tematizovať rôzne aspekty ponímania duchovného života či Božie vlastnosti (napr. Boh ako starostlivý pastier, ktorý sa stará o svoje stádo). Percipient preto potrebuje vedieť rozlíšiť, ktorý význam bol pre autora najdôležitejší, a všímať si aj miesto sémantickej zhody oboch členov symetrie:
Napr. „Pán je môj pastier, nič mi nechýba: / pasie ma na zelených pašienkach. / Vodí ma k tichým vodám, / dušu mi osviežuje“ (Žalm 23).
Štylistická symetria nie je figúrou. Hoci pracuje aj s formou, relevantnú úlohu zohráva práca s významom, ktorý „modifikuje [...] v sile trópu“ (Keruľová 2020, 9). Pokiaľ ide o kreovanie významu, štylistická symetria môže spĺňať viacero funkcií – usiluje sa význam spresniť alebo amplifikovať, rovnako ho môže zahaliť do abstraktnejších obrazov (Keruľová 2020, 9).
Pojem štylistická symetria sa často nahrádza pojmom paralelizmus. Čiže figúrou, ktorá sa zakladá na opakovaní za sebou rovnakých alebo podobných konštrukcií (podobné syntagmy, resp. vetné stavby) s cieľom zdôrazniť niektoré významové, resp. emocionálne aspekty výpovede (por. Hrabák 1973, 183; Harpáň 1986, 76; Žilka 1984, 114). Logike štylistickej symetrie sa najviac približuje tzv. kladný paralelizmus, teda hromadenie štruktúr, ktoré z významového hľadiska nie sú protikladné (opakom je záporný paralelizmus) (Hrabák 1973, 183). Príbuznosť badať aj s tzv. kompozičným paralelizmom – ten spočíva v opakovaní tematických jednotiek, ktoré sú zároveň súčasťou kompozičnej výstavby (por. Pavelka 1989, 135 – 136).
Literatúra
Harpáň, Michal. 1986. Teória literatúry. Nový Sad: Obzor.
Hrabák, Josef. 1973. Poetika. Praha: Československý spisovatel.
Keruľová, Marta. 2020. „Kult vertikály v stredovekej literatúre.“ Stredoeurópske pohľady 2, 2: 4 – 12.
Lichačov, Dmitrij Sergejevič. 1967. Poetika drevněrusskoj litěratury. 2. dopl. vyd. Leningrad: Izdatelstvo Chudozhestvennaya Literatura.
Lichačov, Dmitrij Sergejevič. 1975. Poetika staroruské literatury. Prel. Ladislav Zadražil. Praha: Odeon.
Pavelka, Jiří. 1989. „Textové výrazové prostriedky (State z teórie literatúry).“ In O interpretácii umeleckého textu 11, 120 – 161. Nitra: Pedagogická fakulta v Nitre.
Sväté Písmo Starého i Nového zákona. 1995. Pripravil Jozef Heriban. Rím: Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda.
Žilka, Tibor. 1984. Poetický slovník. Bratislava: Tatran.
rok prvej publikácie: 2025