Preskočiť na hlavný obsah

Preklad pojem

Autor pojmu

Oblasť literárnej vedy

Ekvivalent pojmu

  • Translation (en-GB)
  • Übersetzung (de)
  • Traduction (fr)

Explikácia pojmu

V modernej translatológii možno preklad chápať ako mediátorom alebo médiom v graficky fixovanej reči uskutočnený prenos a prepis východiskového textu – graficky fixovaného, a tým dekontextualizovaného diskurzu – z jednej sociokultúry do druhej v konkrétnom čase a konkrétnej historickej situácii. Výsledkom tejto operácie je cieľový text, ku ktorému cieľová sociokultúra pristupuje ako ku ekvivalentu východiskového.

Prvá časť definície pokrýva preklad ako proces (prekladanie), druhá jeho výsledok: preklad ako výsledný text.

Pojmy v tejto definícií sú použité hierarchicky:

1. Prekladá prekladateľ alebo stroj, v prvom prípade ide o tzv. humánny preklad, v druhom o tzv. strojový preklad[1]. Činiteľa prekladu moderné sociologické translatologické teórie (porov. programovo Chesterman 2009, Pym 2009) chápu ako základ uvažovania o preklade, lebo, lapidárne povedané, bez človeka alebo stroja, ktorý preklad pripraví, niet prekladu.

2. Preklad, na rozdiel od tlmočenia, pracuje s graficky fixovaným diskurzom v podobe textu (akokoľvek sa podmienky jeho fixácie zvoľnili).

3. Predpokladom prekladu sú jazyky, ktoré sa môžu v spoločenskom styku realizovať v reči.

4. Preklad predpokladá výber a vytrhnutie z kontextu s cieľom (aj fyzicky) preniesť text a jeho prepis (→ preklad a prepis), teda úpravu, pretvorenie na základe interpretácie alebo prinajmenšom analýzy (strojový preklad) s najvšeobecnejším cieľom jeho artikulácie v inej reči. Tento cieľ rečovej adekvátnosti je ontologickým predpokladom prekladu, preklad historicky plní mnohé funkcie.

5. Diskurz v tejto definícii chápeme široko, na základe vymedzení M. Foucaulta. Takto chápaný diskurz je nielen jazyk v komunikácii, ale aj systém, ktorý fungovaním v špecifických historických a sociálnych podmienkach produkuje poznanie, objekty a subjekty reči (porovnaj Graham, 2011).

6. Sociokultúra znamená spoločnosť a jej kultúra.

7. Konkrétny čas prekladu: Preklad je determinovaný a obmedzený tým, že vzniká vždy s určitým dátumom, vždy v určitom čase. Je už zo svojej podstaty historickým dokumentom.

8. Historický čas prekladu: Preklad zapadá do určitej historickej situácie, vzniká v historických súvislostiach medzikultúrnych vzťahov a kultúrnych histórií.

9. Táto definícia odmieta tradičné chápanie (povedané s Pymom, 2014) prirodzenej ekvivalencie, podľa ktorého by prekladateľ mal pri preklade hľadať existujúce ekvivalenty slov a výrazov či viet (v závislosti od prekladovej jednotky, ktorou sa daná teória tradične zaoberá) a skôr sa pridŕža koncepcií dynamickej (Nida) či, ako ju neskôr nazval Pym (ibid.), smerovej ekvivalencie ako ekvivalencie, ktorú ustanovuje prekladateľ na základe komunikačnej situácie, funkcie prekladu či účelu využitia prekladu. Zároveň dané chápanie ekvivalencie „rozrieďuje“ z hľadiska kultúrneho relativizmu, ako to naznačil už G. Toury (2012): každá kultúra chápe preklad a ekvivalenciu inak a ich chápanie sa časom mení. Z tohto dôvodu moderná definícia zámerne odsúva pojem ekvivalencie až na koniec.


Literatúra

Pym, Anthony. 2014. Exploring Translation Theories. Second edition. London; New York: Routlegde. ISBN 978-1-315-85763-3.

Pym, Anthony. 2009. Humanizing Translation History. In Hermes – Journal of Language and Communication Studies, no. 42, p. 23-48.

Chesterman, Andrew. 2009. The Name and Nature of Translator Studies. In Hermes – Journal of Language and Communication Studies, no. 42, p. 13-22.

Toury, Gideon. 2012. Descriptive Translation Studies – and beyond. Revised edition. Amsterdam; Philadephia: John Benjamins. ISBN 978-90-272-7455-5.

Graham, Linda J. 2011. The Product of Text and ‘Other’ Statements: Discourse analysis and the critical use of Foucault. In Educational Philosophy and Theory,Vol. 43, No. 6, p. 663-674.


[1] V súčasnosti sú bežne dva systémy strojového prekladu: neurálny strojový preklad (NMT) a preklad s pomocou umelej inteligencie pracujúce na základe veľkých jazykových modelov (AI). Obidva systémy architektonicky vychádzajú z technológií tzv. neurónových sietí. Líšia sa šírkou a štrukturáciou korpusov textov, z ktorých sa učia: v prípade NMT ide o menšie paralelné korpusy, v prípade AI o obrovské korpusy monolingválnych (neparalelných) textov. NMT systémy sú určené a vyvíjané na preklad, AI systémy prekladať zvládajú ako vedľajší produkt – primárne slúžia na generovanie kohéznych a koherentných textov na základe štatistickej pravdepodobnosti výskytu slov a výrazov pri sebe. Príkladmi NMT systémov sú DeepL alebo Google Translate; príkladmi AI sú ChatGPT alebo Google Gemini. Žiaľ, opakovane sa v bežnom diskurze stretávame s tým, že ich hovoriaci nerozlišujú alebo všetok preklad strojom považujú za preklad s pomocou AI.


rok prvej publikácie: 2025

Ako citovať

Exkurzy a komentáre