Literárne časopisy ako predmet dejín prekladu pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Literary periodicals as objects of translation history (en-GB)
- Literarische Zeitschriften als Gegenstand der Übersetzungsgeschichte (de)
- Les revues littéraires comme sujet de l'histoire de la traduction (fr)
Explikácia pojmu
Literárne časopisy ako médiá na sprostredkovanie informácií o literatúre a literárnom dianí, pomáhajú významne formovať recepčnú tradíciu (Vajdová 2009), a to najmä v malých kultúrach, ako je tá slovenská. Ako o predmete dejín prekladu o nich možno uvažovať, pokiaľ má preklad významný podiel na ich obsahu, ovplyvňuje ich koncepciu a neposlednom rade pokiaľ preklady a diskurz o preklade, ktoré tieto časopisy prinášajú, ovplyvnili dejiny prekladu a dejiny literatúry. Predmetom hesla je mikrohistorický výskum naznačenej problematiky. Tento pohľad, ktorý pre afinitu so staršími recepčnými výskumami v rámci literárnej komparatistiky možno do istej miery možno považovať za tradičný, v ostatných rokoch dopĺňa a komparatívne zameraný makrohistorický výskum prekladov naprieč literárnymi časopismi fungujúcimi vo väčších geograficko-kultúrnych areáloch (čo je prípad kultúrneho priestoru Latinskej Ameriky, porov. Roig-Sanz, Fólica, 2021).
Vo vzťahu k širšej kultúrnej histórii, literárnej histórii, dosiaľ zdokumentovaným tendenciám v dejinách prekladu na Slovensku (najmä Bednárová, 2013 a 2015) i k dejinám knižnej kultúry sa pri skúmaní dejín prekladu zameraných na periférne časti literárnych systémov ako vhodné metodologické východisko ukazuje škála, ako ju chápe Levi (1992). Keďže možno literárne časopisy chápať aj ako reálne existujúce a fungujúce spoločenské inštitúcie, predstavujú prirodzenú škálu historiografického výskumu. Z tejto škály vychádzajúci mikrohistorický (→ mikrodejiny prekladu) výskum literárnych časopisov a ich zástoja v dejinách prekladu vychádza z metodológie prípadovej štúdie. Ak preklad chápeme ako sociálny fenomén, prípad treba chápať ako súbor navzájom previazaných sociálnych aktivít, ktoré sú zasadené v konkrétnej skutočnosti. Vymedzovať ho možno troma (komplementárnymi) spôsobmi: časovo, priestorovo (fyzicky i ako priestor polysystému) a sociálne (porov. Saldanha, O’Brien, 2013: 205-233).
Samozrejme, dalo by sa namietať, či literárny časopis môže slúžiť ako primárny zdroj historiografického výskum, alebo či to nie je vzhľadom na mediáciu a reprezentáciu udalostí nie je skôr sekundárny zdroj. Munday (2014) však upozorňuje, že zásadný je v tomto smere cieľ výskumu, ktorý determinuje spôsob čítania. Moderná historiografia už od dôb školy Annales pracuje s najrôznejšími prameňmi, žiaden a priori neodmieta, len pri práci s tým-ktorým typom zohľadňuje mieru mediácie. Miera mediácie je pri archívnych dokumentoch, rukopisoch a rukopisnej pozostalosti je nižšia než pri post-hoc svedectvách (napríklad v článkoch), no je zakaždým prítomná.
Výskum literárnych a kultúrnych časopisov predstavuje tradičné ťažisko výskumov recepcie inonárodných literatúr v okruhu pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. (napr. Truhlářová, Kusá, Vajdová) a vedcov, ktorých výskumy vychádzajú z metodológií výskumu recepcie (napr. Pliešovská 2016 a Tyšš 2017a). Väčšina výskumov prekladov v literárnych časopisoch vychádza primárne z archeologických korpusov prekladov (ako ho definuje Pym 1998/2014), všíma si tak len prekladovú recepciu a neraz ide o prierezové prieskumy recepcie vo viacerých periodikách a časopisoch. Metodológia prípadovej štúdie však ráta s kombináciou vertikálneho čítania (korpus vybraných textov na základe pracovnej definície) s horizontálnym čítaním časopisov ako textových celkov a následnou kontextualizáciou v rámci širších dejinných udalostí. Treba tiež dodať, že ak by sme definíciu mikrohistórie brali striktne, prípadová štúdia by sa mala sústrediť len na jeden časopis a len v historicky odôvodnených prípadoch na viacero (napr. de facto ten istý časopis zmení názov a zloženie redakcie, ale nie zameranie a cieľovú skupinu). Je, samozrejme, možné študovať a prepájať viacero súvisiacich historických prípadov (v tomto prípade) naraz. Keď sú však prípady príliš heterogénne, študovať ich viacero naraz je príliš náročné a výsledky z jednotlivých štúdií sa nebudú dopĺňať, maximálne si môžu navzájom slúžiť ako hypotézy na ďalšie overenie. Ak sú totiž študované prípady príliš nesúmerateľné, treba pri ich porovnávaní zohľadňovať toľko faktorov, že zmysluplná komparácia stráca v tom prípade zmysel (porov. Saldanha, O’Brien, 2013, s. 212). Prakticky vzaté, dáva zmysel kompararovať a prepájať prípadové štúdie slovenských socialistických literárnych periodík ako Mladá tvorba a Slovenské pohľady v r. 1956 až 1969, lebo majú prípady spoločnú sociálnu úlohu (prezentovať literatúru verejnosti), spoločných aktérov a spoločný historický kontext. Naopak, je mimoriadne náročné na báze prípadovej štúdie porovnávať všetky slovenské literárne časopisy spred roka 1948 s tými po r. 1948, lebo máme periodiká s rôznymi sociálnymi úlohami (stačí porovnať Tvorbu či DAV a Mladú tvorbu ) a rôzne historické kontexty s rôznymi dobovými súvislosťami a aktérmi. Niežeby akékoľvek porovnanie nebolo možné – na základe mikrohistorických súvislostí by bolo veľmi „nákladné“.
Metodicky si možno mikrohistorický výskum jedného periodika rozdeliť na fázy. Tie predstavujú rôzne úrovne konfrontácie s historickým materiálom, postupný systematický prienik doň v nadväznosti na historický kontext. V naznačenom zmysle možno rozlišovať tri fázy alebo úrovne:
1. V prvej fáze sa pohybujeme na úrovni paratextov (ako ich definuje Genette 1997). Postupne prechádzame obsahy jednotlivých ročníkov skúmaného časopisu (ideálne priamo v jednotlivých číslach, nie sumárne obsahy ročníkov) a hľadáme texty na základe stanovenej definície, pričom evidujeme, či a ako je daný typ textu v časopise znázornený, a kto sa na nich autorsky/prekladateľsky podieľal (ak je táto informácia v periodiku zahrnutá). Výsledkom tejto fázy je rudimentárny zoznam, z ktorého by mali byť zrejmé odpovede na otázky „kto“, „čo“ a „koľko“.
2. V druhej fáze sa pohybujeme na úrovni konkrétnych textov. Ide o čítanie sledovaného korpusu textov, analýzu, prieskum ich osobitostí, v prípade prekladov zohľadnenie nutných špecifík (naznačený vzťah k originálu, miera prekladateľských v. prepisovacích postupov, porov. Tyšš 2017b). Podstatným špecifikom mnohých literárnych a kultúrnych časopisov s významným zastúpením prekladu je aj kontaminácia prekladateľských a prepisovacích postupov na ploche konkrétnych textov (príkladom je v období socializmu známa recenzia s ukážkami, porov. Vilikovský, Magová, 2015) a nejasné hranice medzi komunikačnými rolami autor – prekladateľ – redakcia.
3. V tretej fáze ide o úroveň kontextov, pričom operatívne je v úvodnej fáze tohto kroku výskumu vhodné hľadieť len na kontext daného prípadu (časopisu). Texty z korpusu treba v tejto fáze posúdiť z hľadiska pozície v tom-ktorom čísle a vo vzťahu k iným textom (mimo korpusu) v časopise. Sledovaný materiál sa tak „otvorí“ a vyplynú z neho širšie okolnosti, ktoré nasmerujú výskumné zameranie.
Deduktívne vymedzený korpus časopiseckých textov podrobený naznačenej trojstupňovej analýze však ešte nezaručuje historiograficky relevantný výklad. Dobové texty v časopisoch sú príliš variabilné a svojou príležitostnosťou úzko previazané s dobou, v ktorej vznikli. Pragmaticko-literárnu analýzu je preto nutné konfrontovať s historickými údajmi. Empirický výskum pritom naznačuje, že dobrým „odrazovým mostíkom“ k dobe sú úvodníky časopisov, ktoré často predstavujú ohlas redakcie na práve prebiehajúce udalosti (porov. Darovec, Barborík, 1996). Podobnú úlohu môžu plniť žánre názorovej žurnalistiky (stĺpčeky, ankety, z anglofónnej žurnalistiky známe opinion pieces a pod.). Podstatnými textami, ktoré možno považovať za barometer doby, sú aj reportáže (porov. Timura, 1998; Tyšš, 2017a).
Na základe dostupných výsledkov z výskumov dejín prekladu na Slovensku, ako sa javia cez prizmu literárnych a kultúrnych časopisov, formulujeme nasledujúce tézy, ktoré možno chápať ako návrh metodických korektívov pre naznačený typ výskumu:
1. Literárne časopisy s významným zastúpením prekladov stoja v kritických historických obdobiach na dynamickom pomedzí centra a periférie literárneho systému (ako ho definoval Even-Zohar, 1990). Mediátori a mediátorky, ktorí a ktoré v nich pôsobia, stoja často až na „periférii periférie“ (Roig-Sanz, Cardillo, Ikoff, 2023).
2. Pri výskume literárnych časopisov treba zohľadňovať vzťahy konkurencie a komplementarity s inými literárnymi časopismi danej doby.
3. V literárnych časopisoch treba rátať s prítomnosťou politického gesta (Bednárová, 2013) a dobovej ideológie.
4. Okrem ideologických skreslení treba rátať aj s možnosťou nedostatočných znalostí a nesprávnych informácií (predsa len, ide často o novú literatúru alebo nové okruhy problémov, o ktorých je potrebné informovať rýchlo).
5. Ak je preklad v časopise významný, dá sa predpokladať aj vlastný a špecifický diskurz o problémoch prekladu (čiže časopis rieši prekladateľskú problematiku a je pravdepodobné, že ide o unikátne problémy vyplývajúce z praxe prekladu v ňom).
6. Popri snahách systemizovať a syntetizovať zistené poznatky o danom časopise treba zohľadniť aj kontigenciu, čiže nestálosť a neúplnosť až náhodnosť historických udalostí. V časopisoch sa to typicky prejavuje tým, že sa nerealizujú deklarované plány (napr. ohlásená séria článkov) alebo vplyvom nepredvídaných vonkajších okolností (napr. odvolanie šéfredaktora) dochádza k nečakanej zmene koncepcie či dokonca zániku časopisu. Samozrejme, historiografický výklad musí nevyhnutne oscilovať medzi determinizmom a kontingenciu, lebo platí, že „[a]k sa všetko stalo, lebo to bolo nevyhnutné, nie je potrebné o tom písať dejiny, a ak sa všetko stalo čistou náhodou, nie je možné o tom písať dejiny“ (Megil, 2019, 285).[1]
Literatúra
Bednárová, Katarína. 2013. Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I: Od sakrálneho k profánnemu. Bratislava : VEDA. ISBN 978-80-224-1348-0.
Bednárová, Katarína. 2015. Kontexty slovenského umeleckého prekladu 20. storočia. In Slovník prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie: A – K. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV; VEDA. ISBN 978-80-224-1428-9.
Darovec, Peter; Barborík, Vladimír. Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996: Časopis po čase. Levice: L.C.A. ISBN 80-967516-7-0.
Even-Zohar, Itamar. 1990. Polysystem studies. In Poetics Today: International Journal for Theory and Analysis of Literature and Communication, vol. 11, no. 1.
Genette, Gérard. 1997. Paratexts: Thresholds of interpretation. Translated by Jane E. Lewin. Cambridge: CUP.
Levi, Giovanni. 1992. On Microhistory. In New Perspectives on Historical Writing. Edited by Peter Burke. Pennsylvania: Pennsylvania State University Press, s. 93 – 113. ISBN 0-271-00834-2.
Megill, Allan. 2019. History’s unresolving tensions: reality and implications. In Rethinking History, vol. 23, no. 3, s. 279-303.
Munday, Jeremy. 2014. Using primary sources to produce a microhistory of translation and translators: theoretical and methodological concerns. In The Translator, vol. 20, no. 1, s. 64-80.
Pliešovská, Ľubica. 2016. Od Buckovej k Updikovi: Americká literatúra na Slovensku v rokoch 1945 – 1968. Banská Bystrica: Belianum.
Pym, Anthony. 1998/2014. Method in Translation History. Reprinted. Manchester: St. Jerome Publishing.
Roig-Sanz, Diana; Cardillo, Alessio; Ikoff, Ventsislav. 2023. Global Translation Flows in Ibero-American Periodicals: A Network Science Perspective. In Gallego Cuiñas, Ana; González Blanco, Azucena (eds.). Digital Humanities and Big Data in Ibero-America. Berlin;Boston: de Gruyter. ISBN 9783110753523, s. 165-190.
Roig-Sanz, Diana; Fólica, Laura. 2021. Big translation history. Data science applied to translated literature in the Spanish-speaking world, 1898–1945. In Translation Spaces, vol. 10, no. 2, s. 231–259.
Saldanha, Gabriela; O’Brien, Sharon. 2013. Research Methodologies in Translation Studies. London: Routledge.
Timura, Viktor. 1998. Intelektuálne a národné dimenzie Kultúrneho života. In Kultúrny život a slovenská jar 60. rokov. Bratislava: Národné literárne centrum, 1998, s. 5-32.
Tyšš, Igor. 2017a. Teoretické a materiálové sondy do praxeológie a dejín prekladu americkej literatúry na Slovensku v období socializmu: Mladá tvorba a Beat Generation. Nitra: Univerzita Konštatína Filozofa.
Tyšš, Igor. 2017b. Discourse camouflage in the representation of American literature in the literary magazine “Mladá tvorba”. In World Literature Studies, roč. 9, č. 2, s. 73 – 85.
Vajdová, Libuša. 2009. Život prekladu v prekladoch (Recepčná tradícia a preklad). In Táže. Sedem životov prekladu. Bratislava: VEDA. ISBN 978-80-224-1101-1, s. 180-219.
Vilikovský, Ján; Magová. Gabriela. 2015. Jazyk je najlepší detektor lži: rozhovor s Jánom Vilikovským viedla Gabriela Magová. In Deväť životov: Rozhovory o preklade a literárnom živote. Eds. Radoslav Passia – Gabriela Magová. Bratislava: Kalligram. ISBN 978-80-8101-918-0, s. 52-88.
[1] If everything happens deterministically, historical representation is unneeded, and if everything happens by pure contingency, historical representation is impossible.