Atellská fraška pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Atellane farces / Atellan farces (en-GB)
- Atellanische Farce (de)
- Atellanes (fr)
Explikácia pojmu
Názov atellská fraška alebo atellána je odvodený od antického mestečka Atella, ktoré sa nachádzalo na území dnešného regiónu Kampánia neďaleko Neapola. Rimania atellánu podľa Václava Königsmarka (1984, 31) prevzali od Oskov, starovekého italického kmeňa, ktorý mesto založil. Atellána predstavuje krátku frašku typu buffonád. Považuje sa za jednu z predchodkýň commedie dell’arte.
Vznik atellány je doposiaľ nejasný, niektoré zdroje uvádzajú rok 300 pred n. l. (Enciclopedia della Letteratura), iné 1. – 2. storočie pred n. l. (por. Pavis 2004, Königsmark 1984).[1] Pôvodne bola burlesknou ľudovou hrou ochotníckeho charakteru s realistickými a živými prvkami. Hrala sa na základe osnovy – akéhosi scenára, ktorý obsahoval komickú zápletku, lazzi a vtipné (niekedy aj vulgárne) alúzie. Atellány prevzali do svojho repertoáru rímski herci (hrali ich v maskách) alebo sa hrávali ako dodatok k tragédiám (exordium) (Pavis 2004, Enciclopedia della Letteratura 1999). Aj v Ríme si dlho uchovala rysy karnevalovej kultúry, preto nad spoločenskosatirickými prvkami často prevládala hrubá erotika, násilie, bitky a pod. Mohli v nej dokonca účinkovať aj rímski občania, ktorí inak na javisku vystupovať nesmeli. Jej improvizačný charakter sa však v rímskom prostredí najmä v 1. stor. pred n. l. postupne literárne zušľachtil a tiež sa rozšírili možnosti zápletky o nové komické prvky. Venoval sa jej napríklad Pomponius Bononiensis, Novius, ovplyvnila Naevia, Plauta a i. V období cisárstva ju postupne vytlačila pantomíma.
Zvyčajne šlo o rozsahom krátku, spravidla jednoaktovú frašku s burlesknými prvkami, ktorú charakterizovali štyri ustálené (stereotypné) karikatúrne postavy – masky: hlupák Maccus, utáraný chvastúň Bucco, smiešny skúpy starec Pappus (podľa Fanthamovej jasný predchodca Pantaloneho, 1989, 25) a hrbatý intrigán, šarlatán aj prefíkaný filozof Dosse[n]nus. Improvizované výstupy štvorice sa držali pevnej dejovej osnovy. Tematicky čerpali z prostredia dedinského a malomestského života, niekedy sa zobrazovali „nižšie“ povolania. Výjavy sa vyznačovali huncútstvom, hrubosťou či satirou a poukazovali na problémy a zlé fungovanie spoločnosti. Z jazykového hľadiska využívali žargón a nárečia s nenáročnou, ale drsnou komikou. Z metrického hľadiska sa využíval sedemslabičný trochejský alebo jambický verš.
Literatúra
Bencivenga Trillmich, Clara. 1994. „Atella“. In Enciclopedia dell’Arte Antica. Dostupné na: https://www.treccani.it/enciclopedia/atella_(Enciclopedia-dell'-Arte-Antica)/ [cit. 15. 07. 2024].
Enciclopedia della Letteratura. 1999. Milano: Garzanti.
Fantham, Elaine. 1989. „The Earliest Comic Theatre at Rome: Atellan Farce, Comedy and Mime as Antecedents of the Commedia dell’Arte“. In The Science of Buffoonery: Theory and History of Commedia dell’Arte, ed. Domenico Pietropaulo, 23 – 32. Ottawa: Dovehouse Editions.
Königsmark, Václav. 1984. „Atellána.“ In Slovník literární teorie, eds. Štěpán Vlašín a kol., 31 – 32. Praha: Československý spisovatel.
Pavis, Patrice2004. Divadelný slovník. Prel. Soňa Šimková – Elena Flašková. Bratislava: Divadelný ústav.
Pietropaulo, Domenico, ed. 1989. The Science of Buffoonery: Theory and History of Commedia dell’Arte. Ottawa: Dovehouse Editions.
Vlašín, Štepán a kol. 1984. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
[1] Prvé zmienky o antickom meste Atella pochádzajú z obdobia druhej púnskej vojny (asi rok 218 pred n. l.) a jeho zánik sa spája s presunutím miestnej diecézy do neďalekého mesta Aversa v roku 1030 (Bencivenga Trillmich 1994). V súčasnosti existuje rovnomenné mesto Atella v talianskom regióne Basilicata, ktoré mal v rokoch 1320 – 1330 založiť kráľ Róbert I. Neapolský. Podľa niektorých historických domnienok bolo založené už v 3. storočí pred n. l. utečencami z rovnomenného mesta v Kampánii, podľa iných vzniklo na ruinách mesta Celenna, pričom obe hypotézy čiastočne potvrdzujú niektoré archeologické nálezy. Por. „Atella.“ Basilicataturistica.it. Dostupné na: https://www.basilicataturistica.it/territori/atella/#la-storia [cit. 15. 07. 2024].