Social Memory Studies pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Social Memory Studies (en-GB)
- Sozialwissenschaftliche Gedächtnisforschung (de)
- Études sur la mémoire sociale (fr)
Explikácia pojmu
Približne od 80. rokov 20. storočia sa výskumu pamäti čoraz viac venujú aj spoločenské vedy a vzniklo veľké množstvo prác v oblasti sociológie, etnológie či politológie, ktoré prispeli k vytvoreniu toho, čo Jeffrey Olick a Joyce Robbins v správe z roku 1998 nazývajú „Social Memory Studies“ (Olick – Robbins 1998; por. aj Fentress – Wickham 1992; Irwin-Zarecka 1994). Paul Connerton v názve svojej práce z roku 1989 sformuloval základnú otázku tohto smeru: How Societies Remember? (Ako si spoločnosti pamätajú?). Cieľom tejto koncepcie je vytvoriť jeden strešný pojem pre rôzne vedecké prístupy relevantné pre sociálne chápanie pamäti bez ohľadu na to, či explicitne odkazujú na Mauricea Halbwachsa, či ich pozadím sú sociologické práce Frankfurtskej školy alebo či preferujú širší pojem kolektívnej pamäti (Olick – Vinitzky-Seroussi – Levy 2011). Základom konštruktivistického a kultúrne semiotického výskumu kolektívnej pamäti je práca Petra L. Bergera a Thomasa Luckmanna The Social Construction of Reality (1966; Sociální konstrukce reality, 1999). Elena Esposito v knihe Social Forgetting (2002; Sociálne zabúdanie) ponúka systémovo-teoretický pohľad na kolektívnu pamäť, pričom nadväzuje na teóriu autopoietických systémov Niklasa Luhmanna, konkrétne na jeho štúdiu Gedächtnis (Pamäť) z roku 1997, v ktorej Luhmann chápe pamäť ako skrátený prejav rekurzívnosti komunikačných operácií. Luhmann pritom tvrdí, že hlavnou funkciou pamäti je zabúdanie, že systémy musia zabrániť tomu, aby sa zablokovali koaguláciou rezultátov predchádzajúcich pozorovaní (579). Ďalšími oblasťami skúmania v štúdiách sociálnej pamäti je kolektívna identita (napr. Gillis 1994; Ben-Amos – Weissberg 1999; Niethammer 2000) či kultúrna trauma (Alexander a kol. 2004). Olick a Robbins hovoria o social memory studies ako o všeobecnom poli výskumu rôznych spôsobov, akými nás formuje minulosť.
Social memory studies slúžia ako komplexný pojem pre oblasť výskumu, ktorá má svoje špecifiká v rámci štúdií výskumov pamäti. Tieto zahŕňajú psychologické a neurovedné chápanie pamäti, ktoré nezohľadňujú alebo nedostatočne doceňujú aspekty sociálnosti pamäti. Poukazujú na to, že každá forma spomínania je istým spôsobom sociálne konotovaná. Cieľom predmetných výskumov je opis reprezentácií z hľadiska sociálneho kontextu na individuálnej úrovni v kontexte osobnej pamäti, na úrovni malých skupín v kontexte mikrosociálnej pamäti, na úrovni veľkých sociálnych foriem v kontexte makrosociálnej pamäti a, napokon, na úrovni kultúry.
Sociologicky motivovaný výskum pamäti spočíva v popise minulých reprezentácií primárne z hľadiska sociálneho kontextu na nasledovných úrovniach: osobná pamäť (individuálna úroveň), mikrosociálna pamäť (v malých skupinách, ako sú rodiny), makrosociálna pamäť (pamäť kodeterminovaná veľkými sociálnymi formami, ako sú vrstvy, triedy, národy atď.), kultúrne figúry (kultúry, mentality alebo epistemické obdobia; por. Langenohl 2000).
Literatúra
Alexander, Jeffrey C. – Ron Eyerman – Bernard Giesen – Neil J. Smelser – Piotr Sztompka, eds. 2004. Cultural Trauma and Collective Identity. Berkeley: University of California Press.
Ben-Amos, Dan – Liliane Weissberg, eds. 1999. Cultural Memory and the Construction of Identity. Detroit: Wayne State University Press.
Berger, Peter L. – Thomas Luckmann. 1966. The Social Construction of Reality. A Treatise in the Sociology of Knowledge. Garden City: Doubleday.
Berger, Peter L. – Thomas Luckmann. 1999. Sociální konstrukce reality: Pojednání o sociologii vědění. Prel. Jiří Svoboda. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury.
Connerton, Paul. 1989. How Societies Remember. Cambrigde: Cambrigde University Press.
Fentress, James – Chris Wickham. 1992. Social Memory. Oxford: Blackwell.
Gillis, John R. 1994. Commemorations: The Politics of National Identity. Princeton: Princeton University Press.
Irwin-Zarecka, Iwona. 1994. Frames of Remembrance: The Dynamics of Collective Memory. New Brunswick: Transaction Publishers. DOI: https://doi.org/10.2307/2505624.
Langenohl, Andreas. 2000. Erinnerung und Modernisierung. Die öffentliche Rekonstruktionpolitischer Kollektivität am Beispiel des Neuen Rußland. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Luhmann, Niklas. 1997. „Gedächtnis.“ In Die Gesellschaft der Gesellschaft, 2 Teilbände, Niklas Luhmann, 576 – 594. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Niethammer, Lutz. 2000. Kollektive Identität. Heimliche Quellen einer unheimlichen Konjunktur. Reinbek: Rowohlt.
Olick, Jeffrey K. – Joyce Robbins. 1998. „Social Memory Studies: From ,Collective Memory‘ to the Historical Sociology of Mnemonic Practices.“ In Annual Review of Sociology 24:105 – 140. DOI: https://doi.org/10.1146/annurev.soc.24.1.105.
Olick, Jeffrey K. – Vered Vinitzky-Seroussi – Daniel Levy, eds. 2011. The Collective Memory Reader. Oxford: Oxford University Press.
Schudson, Michael. 1992. Watergate in American Memory. How we Remember, Forget, and Reconstruct the Past. New York: Basic Books.
Schwartz, Barry. 2008. Abraham Lincoln in the Post-Heroic Era: History and Memory in Late Twentieth-Century America. Chicago: University of Chicago Press.