Ekológia kognície pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Ecology of Cognition (en-GB)
- Ökologie der Kognition (de)
- Écologie de la cognition (fr)
Explikácia pojmu
Pod ekológiou kognície rozumieme kognitívnu stránku vzájomného pôsobenia človeka a prostredia. Ekológia sa prejavuje už v základoch ľudskej mozgovej činnosti. Objekty sú súčasťou sveta tak, ako s ním človek interaguje: vníma ho, predstavuje si ho, pôsobí v ňom svojím telom a získava o ňom vedomosti. Prejavom ekologického myslenia je napríklad fakt, že existujú kognitívne ústredné, bázové kategórie (ľudí, fyzických objektov, ale aj emócií, udalostí, priestorových a spoločenských vzťahov atď.), ktoré sa nachádzajú „uprostred“ škály usporiadanej od všeobecného k špecifickému. Sú funkčne a epistemologicky primárne pre mnohé kognitívne javy, akými sú napríklad vnímanie, vytváranie obrazov, pohyb, učenie sa, rozpoznávanie, pamäť či jazykové vyjadrovanie. Ekológiu konceptuálneho a lingvistického systému zdôraznil roku 1987 George Lakoff v práci Women, Fire and Dangerous Things. What Categories Reveal about the Mind (Ženy, oheň a nebezpečné věci. Co kategorie vypovídají o naší mysli, čes. 2006, 477). Zároveň hovorí o pokuse „nájsť kognitívne vysvetlenia jazykových javov“ (478). V tomto zmysle analyzuje aj ekológiu kognície.
Bázové pojmy nemožno považovať za elementárne (najjednoduchšie) stavebné jednotky pojmovej štruktúry, lebo na bázovej úrovni sa entity vnímajú holisticky (celostne). Napríklad kategorizácia rastlín obsahuje rodový pojem „dub“, pri ktorom nerozlišujeme konkrétne druhové detaily (dub letný) ani si prvotne neuvedomujeme formu (strom) alebo špecifikáciu (rastlinný strom). Dub sa vyznačuje základnou charakteristikou, čiže črtami vlastnými len jemu, ktoré ho zreteľne odlišujú od iných entít, či už v bázovom postavení (javor, voda, hnev), alebo na vyššej (rastlina) a nižšej úrovni (dub letný). V niektorých kultúrach však môže byť v bázovom postavení vyššia kategória (napríklad strom). Alebo odborná špecializácia dokáže spôsobiť, že u expertov sa v bázovej úlohe ocitnú nižšie špecifické pojmové úrovne.
Na podradenej i nadradenej úrovni (kancelárska stolička vs. nábytok, pes vlčiak vs. zviera) je v porovnaní s bázovými informáciami znížený nárast znalostí – vedomosti sú teda štruktúrované hlavne na bázovej úrovni (stolička, pes). Je to prvá špecifikačná úroveň, ktorú deti chápu a pomenúvajú; na nej sa členy kategórie identifikujú najrýchlejšie a majú neutrálny kontext.
Poznatky človeka sa usporadúvajú hlavne podľa členenia na časti a celok. Celostné tvary bázových konceptualizácií naznačujú, že celok je zrejme psychologicky prednejší než jeho časti. Časti však určujú tvar a obvykle súvisia s funkciami, takže to, čo vieme o funkciách, je zvyčajne tým, čo vieme o častiach. Tento faktor podmieňuje aj motorický program narábania s konkrétnou vecou či javom.
Ak len jazykovo pomenujeme bázové konceptualizácie (v rámci konceptuálneho a lingvistického systému), neprinesie to žiadne vysvetlenie, prečo ich ľahšie chápeme, prečo sa ich ľahšie učíme a potom ich používame a pamätáme si ich. Kognitívne vysvetlenie spočíva v tom, že dané úkony sú pre nás ľahšie práve preto, lebo význam je viazaný nielen na lexiku, ale aj na vnímanie, motoriku a obrazotvorné schopnosti. Presnejšie analýzy týchto javov a procesov patria do ekológie kognície.
Literatúra
Lakoff, George. 1987. Women, Fire and Dangerous Things. What Categories Reveal about the Mind. Chicago: The University of Chicago Press.
Lakoff, George. 2006. Ženy, oheň a nebezpečné věci. Co kategorie vypovídají o naší mysli. Prel. Dominik Lukeš. Praha: Triáda.