Cut-up pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Cut-up, cut-up technique (en-GB)
- Cut-up, Cut-up-Methode (de)
- Cut-up, découpé (fr)
Explikácia pojmu
Cut-up je na intertextualite založená technika písania, ktorá vznikla v americkej literatúre na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia programovým nadviazaním na staršie techniky využívajúce náhodu ako konštruktívny prvok (cross-reading, koláž, montáž). Spočíva v mechanickej dekompozícii existujúceho textu rozrezaním (rozstrihaním) na menšie časti a v následnej náhodnej rekombinácii jazykového materiálu do novej textovej podoby. Jeho podmnožinou je variant „fold in“, pri ktorom je rekombinácia jazykového materiálu podmienená zložením dvoch textov na ľavú a pravú polovicu. Cieľom cut-upu je kritizovať tradičné produkty mediálnej doby, deštruovať pôvodný a dosiahnuť nový zmysel, ktorý smeruje k rozšíreniu ľudského vedomia a poznania. Na základe metonymie sa pojmom „cut-up“ označuje aj konkrétny text ako produkt takejto textovej recyklácie.
Anglické sloveso „cut up“ („rozrezať“) použili na označenie vlastnej techniky písania prvý raz predstavitelia americkej povojnovej moderny, maliar a spisovateľ Brion Gysin a spisovateľ William S. Burroughs, ktorí koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia žili v Paríži. Vytvorili dva varianty techniky. Pri cut-up v užšom slova zmysle vzniká nový text tak, že sa intuitívne rozrezaný (rozstrihaný) text náhodne poskladá do nového textového celku. Druhý variant dostal meno podľa anglického slovesa „fold in“ vo význame „zložiť“. Nový text vzniká tak, že sa dva samostatné texty vertikálne zložia na dve polovice a následne sa spojí ľavá časť prvého s pravou časťou druhého textu a naopak. Okrem spoločných publikácií oboch predstaviteľov generácie bítnikov – napr. The Exterminator (1960, Exterminator) – vznikli aj kolaborácie s ďalšími umelcami, napr. kniha Minutes To Go (1960, Minúty do odchodu), na ktorej sa autorsky podieľali aj Sinclair Beiles a Gregory Corso. Burroughs a Gysin popularizovali cut-up nielen v literatúre, ale experimentovali aj s jeho uplatnením v zvukovej a hudobnej podobe.
Technika sa rozšírila aj do iných literatúr a existuje dodnes. V nemeckom jazykovom prostredí ju napríklad prekladmi, esejami i vlastnými literárnymi textami recipovali predstaviteľa undergroundu Carl Weissner a Jürgen Ploog (Döhl 2000, 91). Zo súčasnej slovenskej literatúry sa uvádza napríklad básnik Kamil Zbruž (Šrank 2022).
Literárna teória zaraďuje cut-up do terminologického kontextu spoločne so staršími technikami písania založenými na intertextualite a na náhode, ako sú cross-reading, koláž a montáž (Jäger 2007, 631 – 632). Cut-up je typickým príkladom tvorivého nadviazania modernistických povojnových postupov na výdobytky moderny prvej polovice 20. storočia. Gysin a Burroughs znova objavili už raz objavené a novým je viac-menej len označenie javu. Variant fold-in je veľmi podobný s Whitefoordovým cross-readingom. Základný rozdiel spočíva v tom, že u anglického autora 18. storočia nie je doložené rozrezávanie (rozstrihávanie) novinových textov (por. Möller 2023, 32), ako aj v tom, že Whitefoord využíval odstránenie inej hranice medzi dvoma citovanými textami (stĺpcová sadzba) ako americkí autori (ryha vytvorená zložením textu na dve polovice). Cut-up v užšom slova zmysle nápadne pripomína dadaistické textové koláže založené na aleatorickom princípe, najmä texty Tristana Tzaru. Autor rumunského pôvodu, predstaviteľ dadaizmu v Zürichu, zvykol rozstrihať súvislý text na jednotlivé slová (slovné spojenia), ktoré vložil do klobúka. Na spôsob lotérie ich z neho následne vyťahoval a sekvenčne zoraďoval. Produkcia nového textu bola ukončená jeho zapísaním (Knopf – Žmegač 1998, 490).
Jürgen Ploog označuje v texte Der Raum hinter den Worten (1979, Priestor za slovami) Whitefoorda a Tzaru za historických predchodcov metódy cut-up. Jej funkciu poníma ako nástroj kritiky masovokomunikačných recepčných návykov (Möller 2023, 46). V najlepších cut-upoch sa podľa Plooga „otvára pole transrealistických, nereprodukujúcich jazykových obrazov, čím vzniká literatúra, ktorej možnosti siahajú dostatočne ďaleko na to, aby bol prekročený uzavretý kruh prefabrikovanej skutočnosti & jej reprodukcie“ (1979, 113).[1] Cut-up je teda metódou, ktorá umožňuje nový prístup k stvárňovaniu skutočnosti.
Literatúra
Döhl. Reinhard. 2000. „Cut-up-Methode.“ In Metzler Literatur Lexikon. Begriffe und Definitionen. 2., prepracované vyd., eds. Günther Schweikle – Irmgard Schweikle, 91. Stuttgart: Metzler.
Möller, Reinhard M. 2023. „Crossreading, Crosswriting, Makulatur-Lektüre. Poetiken des recycelten Schriftträgers bei Whitefoord, Lichtenberg und Jean Paul.“ In Ressource ,Schriftträgerʻ. Materielle Praktiken der Literatur zwischen Verschwendung und Nachhaltigkeit, eds. Martin Bartelmus – Yashar Mohagheghi – Sergej Rickenbacher, 31 – 46. Bielefeld: transcript.
Jäger, Georg. 2007. „Montage.“ In Reallexikon der deutschen Literaturwissenschaft. Bd. 2, H – O, eds. Harald Fricke et al., 631 – 633. Berlin – New York: de Gruyter.
Ploog, Jürgen. 1979. „Der Raum hinter den Worten.L In Gegenkultur heute. Die Alternativ-Bewegung von Woodstock bis Tunix, ed. Jens Gehret, 107 – 113, 2. vyd. Amsterdam: Azid-Presse.
Šrank, Jaroslav. 2022. „Kamil Zbruž. Komplexná charakteristika.“ Dostupné na: https://www.litcentrum.sk/autor/kamil-zbruz/komplexna-charakteristika-tvorby [cit. 26. 1. 2024].
Knopf, Jan – Viktor Žmegač. 1998. „Expressionismus als Dominante.“ In Geschichte der deutschen Literatur vom 18. Jahrhundert bis zur Gegenwart. Band II/2, 413 – 500, 4. vydanie. Weinheim: Weltz-Athenäum.
[1] „ein Feld transrealistischer, nicht-reproduktiver Sprachbilder öffnet sich im Entwurf einer Literatur, deren Möglichkeiten weit genug reichen, um den geschlossenen Kreis vorfabrizierter Wirklichkeit & ihrer Wiedergabe zu durchbrechen“