Orientalizmus pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Orientalism (en-GB)
- Orientalismus (de)
- Orientalisme (fr)
Explikácia pojmu
Orientalizmus je označením euroamerického spôsobu myslenia o kultúrach a spoločnostiach Orientu a Ázie, ktorý vychádza z predpokladu epistemologického a ontologického rozdielu medzi Orientom/Východom a Okcidentom/Západom, pričom Okcident sa spája s pokrokom, poriadkom a racionalitou, a Orient s úpadkom, stagnáciou, chaosom a iracionalitou.
Orientalizmus je pôvodne označenie pre euroamerickú vedeckú disciplínu 18. a 19. storočia, ktorá sa venovala výskumu jazykov, literatúry, náboženstiev, filozofie, dejín, umenia a práva predovšetkým starovekých spoločností Orientu a Ázie. Orientalizmus bol tiež myšlienkovým prúdom skupiny britských koloniálnych správcov a učencov, ktorí tvrdili, že kolonizovaná India by mala byť spravovaná podľa svojich vlastných tradícií a zákonov. Tým sa postavili proti zástancom tzv. anglikanizmu, ktorí tvrdili, že by sa tak malo diať podľa britských zákonov.
Najmä vďaka práci palestínskeho amerického literárneho vedca Edwarda Saida Orientalism (Orientalizmus, 1978) nadobudol tento výraz morálno-politickú dimenziu. Podľa Saida je Orient mentálnou konštrukciou. Vzťahuje sa na neurčitý región, ktorý sa zo západoeurópskej perspektívy nachádza na východe, t. j. tam, kde vychádza slnko. Môže obsahovať krajiny Malej Ázie, Stredného východu, južnej Ázie až po východnú Áziu. V niektorých jazykoch, ako napríklad v nemčine, je východná Ázia z tohto pojmu vylúčená, zatiaľ čo v iných jazykoch (ako napr. angličtina, francúzština alebo slovenčina) sa takýto rozdiel nerobí.
Podľa Saida je vzťah Západu, t. j. Okcidentu, k Orientu, asymetrickým mocenským vzťahom. Tento vzťah však nemusí existovať len vo forme surovej politickej moci. Orientalizmus podľa neho „nie je len politickým predmetom alebo odborom, ktorý pasívne reflektuje kultúra, veda alebo inštitúcie; nie je ani veľkou a rozptýlenou zbierkou textov o Oriente; nepredstavuje a nevyjadruje ani nijaký zlý ,západnýʻ imperialistický plán držať pri zemi ,orientálnyʻ svet. Je skôr distribúciou geopolitického vedomia do estetických, vedeckých, ekonomických, sociologických, historických a filologických textov; je rozvinutím nielen základného geopolitického rozlíšenia (svet je vytvorený z dvoch nerovných polovíc, Orientu a Okcidentu), ale aj celého radu ,záujmovʻ, ktoré ho – prostredníctvom vedeckých objavov, filologických rekonštrukcií, psychologických analýz, krajinných a sociologických opisov – nielen vytvárajú, ale aj udržujú; skôr existuje, než vyjadruje určitú vôľu alebo zámer rozumieť, v niektorých prípadoch ovládať, manipulovať, či dokonca inkorporovať to, čo je očividne odlišný (alebo alternatívny a nový) svet; je predovšetkým diskurzom, ktorý nie je v priamom korešpondujúcom vzťahu so surovou politickou mocou, ale je skôr vytvorený a existuje v nerovnej výmene s mocou politickou (ako v prípade kolonializmu a imperializmu), s mocou intelektuálnou (ako v prípade dominujúcich vied ako porovnávacia jazykoveda alebo anatómia, alebo niektorá z moderných politických vied), s mocou kultúrnou (ako v prípade ortodoxií a kánonov vkusu, textov, hodnôt), s mocou morálnou (ako v prípade úvah o tom, čoho sme ,myʻ schopní a ,oniʻ nie sú a nedokážu chápať ako ,myʻ).“ (Said 1978, 13; citát preložil R. G.)
Mnohí vedci našli v kritike orientalizmu zdroj inšpirácie a začali s ním porovnávať reprezentácie iných regiónov alebo pojem orientalizmu obohatili inými spôsobmi. Veľká pozornosť sa venovala najmä regiónu východnej Európy, keďže geografická hranica medzi Európou a Áziou/Orientom nebola nikdy jednoznačne stanovená. Larry Wolff (1994) rozvinul argument, že východnú Európu „vynašli“ v 18. storočí osvietenskí filozofi a cestovatelia, ktorí pripisovali význam údajnému rozdeleniu Európy na komplementárne regióny, západnú Európu a východnú Európu. Milica Bakić-Hayden (1995) vyvinula koncept „hniezdenia orientalizmov“ („nesting orientalisms“), ktorý vysvetľuje, ako skupina vytvárajúca predstavy o orientálnom „inom“, môže byť sama predmetom orientalizácie inou skupinou. Maria Todorova (1997) aplikovala pojem orientalizmu na región Balkánu a vytvorila pojem balkanizmus. Andre Gingrich (1998) zas v súvislosti s Balkánom poukázal na existenciu orientalizmu, ktorý sa vzťahuje k blízkemu regiónu s kultúrnou inakosťou predovšetkým muslimského sveta. Nazval ho hraničným orientalizmom („frontier orientalism“).
Náprotivkom pojmu orientalizmu je pojem okcidentalizmu. Ian Buruma a Avishai Margalit (2004) definujú okcidentalizmus ako moderný jav v neeurópskom svete podnietený kritikou Západu aj zo strany západných intelektuálov, ktorý sa prejavuje vo forme démonizujúcich predstáv a stereotypov o západnom svete.
Literatúra
Buruma, Ian – Margalit, Avishai. 2004. Occidentalism: The West in the Eyes of its Enemies. New York: The Penguin Press.
Bakić-Hayden, Milica. 1995. „Nesting Orientalisms: The Case of Former Yugoslavia.“ Slavic Review 54, 4: 917 – 931.
Gingrich, Andre. 1998. „Frontier Myths of Orientalism: The Muslim World in Public and Popular Cultures of Central Europe.“ In MESS Mediterranean Ethnological Summer School, Vol. II, Piran/Pirano Slovenia 1996, eds. Bojan Baskar a Borut Brumen. Ljubljana: Inštitut za multikulturne raziskave 1998, s. 99 – 127.
Said, Edward W. 1978. Orientalism. New York: Pantheon Books.
Todorova, Maria. 1997. Imagining the Balkans. New York: Oxford University Press.
Wolff, Larry. 1994. Inventing Eastern Europe. The Map of Civilization on the Mind of the Enlightenment. Stanford: Stanford University Press.