Sémantika verša pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Verse Semantics (en-GB)
- Verssemantik (de)
Explikácia pojmu
Jedna zo zložiek verzológie, ktorá sa novšie samostatne vymedzuje popri prozódii, metrike a strofike. Táto disciplína skúma význam verša, ako aj znakový potenciál jeho zložiek, má teda aj svoj semiotický rozmer.
Kľúčovým textom na uvažovanie o sémantike verša je štúdia Jiřího Levého „Sémantika verše“, uverejnená v 9. ročníku zborníka „Litteraria – štúdie a dokumenty“ s názvom „O literárnej avantgarde“ z r. 1966. V nej Levý okrem iného zaoberá skúmaním znakového významu veršovej formy. Práve konštatovanie, že „moderní sémantika [...] právem obrátila pozornost především ke znakovým funkcím formy“ (Levý 1966, 17), nás aj vzhľadom na ďalší vývin literárnej vedy oprávňuje uvažovať v tomto kontexte skôr o semiotike verša. Sám pojem sémantika verša pritom nestráca svoj význam, je však potrebné ohraničiť ho na javy súvisiace najmä s lexikálnymi a gramatickými aspektmi verša. Pri sugestívnej, evokačnej alebo symbolickej hodnote výrazov, metier alebo iných štruktúrnych prvkov básne sa javí vhodnejšie skúmať ich v rámci semiotiky.
Z hľadiska významu slov použitých v básni je jedným z dôležitých aspektov sémantiky verša zvyk autorov umiestňovať sémanticky dôležité slová na začiatok a na koniec verša, ktoré sú jeho najexponovanejšími časťami. Je to dôležité aj preto, aby sa v rýmovaných básňach nedostávali často do rýmovej pozície neplnovýznamové slová (spojky, predložky, častice a pod.), čím sa znižuje estetická hodnota básne. Rýmujúce sa slová sa okrem zvukovej stránky konfrontujú aj sémanticky, preto ich Viliam Turčány v monografii Rým v slovenskej poézii nazýva „vertikálnou metaforou“ (1975, 6), resp. Jiří Levý v štúdii „The meanings of form and the forms of meaning“ („Význam formy a formy významu“) „rýmovou metaforou“ („rhyming metaphor“) (1971, 101).
Znakový význam veršovej formy možno vidieť v potenciáli jednotlivých metrických realizácií verša evokovať v čitateľovi isté nálady alebo obsahy. Metrum totiž nie je len formálnou schémou básne, ale býva aj naviazané na jej významovú rovinu svojou schopnosťou podieľať sa na jej tonalite a evokovať v čitateľovi takéto nálady. To isté metrum môže vzhľadom na rozdielne prozodické vlastnosti jednotlivých jazykov nadobúdať odlišné konotácie. V slovenčine napríklad jamb od čias hviezdoslavovského parnasizmu získal charakter slávnostného metra vhodného na vyjadrenie vznešenejších obsahov, čím kontrastuje s „ľudovejším“ trochejom – ten je zas v angličtine na rozdiel od bežnejšieho jambu, ktorý niekedy môže dokonca splývať s prózou, veľmi príznakový a zriedkavý. Daktyl sa v anglickej poézii často spája s detskou poéziou a prívlastkami ako živý, rýchly, veselý. V našej poézii ho básne ako „Zuzanka Hraškovie“ Pavla Országha Hviezdoslava alebo „Baníci“ Ivana Kraska posúvajú do vážnejších – baladických alebo sociálnokritických – polôh.
Ďalším aspektom metra je jeho vzťah k literárnej tradícii. Michail Gasparov (2010/2012, 13) uvádza, že ruská poéma napísaná štvorstopovým jambom asociuje Alexandra Sergejeviča Puškina a na tomto pozadí sa aj vníma. Podobne báseň napísaná tercínou (jambickým desať-, resp. jedenásťslabičníkom) asociuje Božskú komédiu Danteho Alighieriho.
Podobne ako metrum môžu niesť znakovú funkciu aj jednotlivé hlásky alebo slová. Podľa Levého (1966, 17) predpokladáme, že napr. temné hlásky rovnako ako citoslovcia a pod. sú znakom smútku, naznačujú prítomnosť tejto predstavy v básni..., vyjadrujú smútok, ktorý pociťoval básnik, a napokon vyvolávajú smútok v čitateľovi. Musíme mať zároveň na pamäti (zvlášť pri prekladaní poézie), že „rovnaký význam sa v rozličných jazykoch zachytáva rozdielnou konfiguráciou zvukových prvkov“ (Sabol 1983, 81).
Literatúra
Andričík, Marián. 2015. Kapitoly z teórie literatúry. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Sabol, Ján. 1983. Teória literatúry. Základy slovenskej verzológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Couper-Kuhlen, Elizabeth. 1986. An Introduction to English Prosody. London: Edward Arnold Publishers, Ltd.
Gasparov, Michail Leonovič. 2010/2012. Nástin dějin evropského verše. Praha: Dauphin.
Hrabák, Josef. 1970. Úvod do teorie verše. Praha: Státní pedagogické nakladatelství.
Ibrahim, Robert – Petr Plecháč – Jakub Říha. 2013. Úvod do teorie verše. Praha: Filip Tomáš – Akropolis.
Levý, Jiří. 1966. „Sémantika verše.“ In O literárnej avantgarde. K 75. výročiu narodenia Jana Mukařovského. Litteraria – štúdie a dokumenty, roč. 9. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s. 17 – 42.
Levý, Jiří. 1971. „The meanings of form and the forms of meaning.“ In Paralipomena, Jiří Levý, 97 – 109. Brno: Universita Jana Evangelisty Purkyně.
Sabol, Ján. 1979. „Vzťah zvuku a významu a jazyková komunikácia.“ Kultúra slova 13, 9: 293 – 399.
Štraus, František. 2003. Základy slovenskej verzológie. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Turčány, Viliam. 1975. Rým v slovenskej poézii. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
Vlašín, Štěpán. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
Žilka, Tibor. 2006. Vademecum poetiky. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.