Prozódia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Prosody (en-GB)
- Prosodie (de)
- Prosodie (fr)
Explikácia pojmu
Prozódia (z gr. prosódia – náuka o rytme, pôvodne o prízvuku): 1. súbor zvukových vlastností jazyka, o ktoré sa opiera veršový systém, 2. zložka verzológie, ktorá skúma prozodické vlastnosti jazyka (eufonické kvality hlások, kvantitu, suprasegmentálne javy, ako sú prízvuk, dôraz, melódia, slabičnosť, medzislovný predel, prestávka, tempo, rytmus reči a pod.) a využitie ich vlastností z hľadiska rytmickej výstavby verša. Niekedy sa slovné spojenie prozodický systém nesprávne používa na označenie veršového (verzifikačného) systému.
Literatúra
Harpáň, Michal. 1994. Teória literatúry. Bratislava: ESA.
Hrabák, Josef. 1970. Úvod do teorie verše. Praha: Státní pedagogické nakladatelství.
Ibrahim, Robert – Petr Plecháč – Jakub Říha. 2013. Úvod do teorie verše. Praha: Filip Tomáš – Akropolis.
Kráľ, Ábel – Ján Sabol. 1990. Fonetika a fonológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
Sabol, Ján. 1983. Teória literatúry. Základy slovenskej verzológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Štraus, František. 2003. Základy slovenskej verzológie. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Timofejev, Leonid Ivanovič – Turajev, Sergej Vasiľjevič. 1981. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Vlašín, Štěpán. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
Žilka, Tibor. 2006. Vademecum poetiky. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.