Paroliberizmus pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Words-in-freedom (en-GB)
- Worte in Freiheit (de)
- Mots en liberté (fr)
Explikácia pojmu
Paroliberizmus (tal. „paroliberismo“ – oslobodené slová, príp. slobodné slová) ako princíp umeleckej tvorby priniesol do literatúry zakladateľ futurizmu Filippo Tommaso Marinetti (Buelens 2012). Zámerom bolo čo najviac urýchliť tvorivý básnický proces, a to tak, že sa zbaví typografických obmedzení a dokonca i gramatických pravidiel. Marinettiho cieľom bolo zmodernizovať literatúru, aby dokázala konkurovať novým moderným komunikačným prostriedkom, a najmä ju prispôsobiť duchu futurizmu a moderných čias, vyznačujúcich sa rýchlosťou a dynamizmom. Jeho nápad neuplatňovať gramatické kategórie a pravidlá znamenal vynechať z básnickej reči všetko, čo spomaľuje prúd básnických obrazov: prídavné mená, príslovky, interpunkciu, časovanie slovies. Navyše do textu vniesol prvky zrýchľujúce plynutie básnickej reči, keďže zrušil syntax a logické vzťahy – tie jednak zrýchľujú tempo básnickej reči, jednak umožňujú, aby v nej vynikla intuícia a obrazotvornosť.
Paroliberizmus vo futuristickej poetike predstavuje ďalší vývojový stupeň; prvým bol tzv. verzoliberizmus (tal. „versoliberismo“ – slobodný verš) – tendencia, ktorá v tvorivom procese uprednostňuje verš oslobodený od klasických metrických štruktúr a vychádza zo symbolizmu. Verzoliberizmus sa využíval od založenia futurizmu roku 1909 až po uverejnenie zásad tvorivého princípu oslobodených slov v Manifesto tecnico della letteratura futurista (Technický manifest futuristickej literatúry) z 11. mája 1912. O rok neskôr vyšiel manifest L’immaginazione senza fili e le parole in libertà (Voľná obrazotvornosť a oslobodené slová, 1913), v ktorom boli podrobnejšie analyzované pojmy z predchádzajúceho manifestu (Buonino 2009, 13 – 14).
Niektoré hlavné znaky paroliberizmu pripomínajú surrealistické používanie automatického písania (por. surrealizmus), no ide iba o zdanlivú, povrchnú podobnosť (ad vzťah medzi futurizmom a surrealizmom por. De Maria 1975). Keď slová kombinujú futuristi, síce sa často stráca ich logická súvislosť, avšak autori stále majú úplnú kontrolu nad tým, čo píšu, sú si vedomí, že sa majú len nechať viesť prúdom básnických obrazov. V porovnaní s týmto postupom surrealisti nechávajú plynúť prúd podvedomia celkom voľne a usilujú sa doň nijako nezasahovať. Na základe zásady oslobodených slov sa futuristi vzdávajú používania analógií a symbolistických metafor a dávajú prednosť priamemu vzťahu k zmyslovému vnímaniu, zrakovým i sluchovým podnetom, prekvapujú slovami ponorenými v konkrétnej, zmyslovej skutočnosti.
Objav tvorivého princípu oslobodených slov, paroliberizmu, predstavuje druhú fázu vývoja štylistickej koncepcie futurizmu, ktorá trvala od roku 1914 do roku 1944, teda do oficiálneho zániku talianskeho futurizmu. Hoci manifesty oslobodených slov pochádzajú z rokov 1912 a 1913, väčšina literárnych historikov kladie oficiálny začiatok futurizmu až do roku 1914. V rozmedzí rokov 1909 – 1914 predchádzala paroliberizmu spomínaná fáza verzoliberizmu, v ktorej odklon od literárnej tradície spočíval v slobodnej tvorbe básnických veršov bez dodržiavania pravidiel klasickej metriky. Tento umelecký postup, inšpirovaný symbolizmom, však napokon futuristi celkom prekonali, a to tým, že odmietli nielen pravidlá syntaktickej stavby verša, ale v podstate aj verš ako taký.
Manifesto tecnico della letteratura futurista (Technický manifest futuristickej literatúry, 1912) je rozdelený na dve časti: „pars costruens“ a „pars destruens“. V prvej časti Marinetti vyjadruje odpor ku kultu psychológie a vnútorného života, ktorý sa v literatúre presadil, kritizuje vznešenosť umenia, jeho autonómne postavenie a estetickú hodnotu. V druhej časti odsudzuje racionálny kalkul a do popredia kladie hodnotu intuície a obrazotvornosti, keďže iba tieto dve hodnoty podľa neho dokážu skutočne vystihnúť podstatu matérie (Marinetti 1983, 49). Ak chceli futuristi prekonať klasickú poéziu, bolo treba zapojiť do tvorby také umelecké postupy, ktoré prinášajú rozklad syntaxe, pretože použitie slovies v infinitíve sa lepšie prispôsobí podstatným menám než subjektu spisovateľa, ďalej bolo treba zrušiť prídavné mená, ktoré vyjadrujú rôzne významové odtiene predmetu, čo si žiada zamyslenie a to spomaľuje tempo plynutia a bolo tiež treba zrušiť príslovky, ktoré držia slová spolu a bránia im slobodne sa umiestniť na stránke textu. Zároveň sa ukázalo ako vhodné nahradiť interpunkčné znamienka matematickými alebo hudobnými symbolmi. Účinnosť uvedených umeleckých postupov sa ešte mohla zvyšovať používaním zdvojených podstatných mien alebo bohatým využívaním analógie, chápanej ako „hlboká láska, ktorá spája vzdialené veci, zdanlivo odlišné a nepriateľské“[1] (Marinetti 1914, 89; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. F. G.). Predovšetkým analógia dokáže vystihnúť tú podstatu matérie, ku ktorej smerujú futuristické úvahy až do takej miery, že sa hovorí o „lyrickej obsesii matériou“ (Marinetti 1914, 92) – dosahuje sa zničením subjektu v literatúre (Giannone 2012, 330 – 331).
Manifest L’immaginazione senza fili e le parole in libertà (Voľná obrazotvornosť a oslobodené slová, 1913) uvádza ako nové pojmy „súbežnosť“ a „tlačiarenská revolúcia“. Prvý je prevzatý z futuristického maliarstva a spočíva vo využívaní synestézie, ktorá umožňuje recipientovi zachytiť dojmy z rozličných zmyslových polí, ako i rôzne typy analógií prepájajúcich zrakovú, sluchovú a čuchovú oblasť vnímania (Giannone 2012, 334). Druhý pojem sa týka ďalšej inovácie – grafickej stránky tvorby. Ide o vizuálnu stránku diel využívajúcich poetiku oslobodených slov: výrazová sila slov je zosilnená nielen ich grafickým usporiadaním na liste papiera, ale aj použitím rôznych farieb či typológií písma.
Literatúra
Buelens, Geert – Harald Hendrix – Monica Jansen. 2012. The History of Futurism. The Precursors, Protagonists, and Legacies. Lanham – Boulder – New York – Toronto – Plymouth: Lexington Books.
Davico Buonino, Guido, ed. 2009. Manifesti futuristi. Milano: Rizzoli.
De Maria, Luciano. 1975. „Futurismo, Dadà, Surrealismo.“ Lettere Italiane 27, 4: 381 – 395. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/26257310 [cit. 1. 9. 2024].
Giannone, Antonio Lucio. 2012. „Il dibattito sul paroliberismo tra consensi e dissensi.“ In Futurismi, ed. Giuseppe Barletta, 329 – 351. Bari: B.A. Graphis.
Marinetti, Filippo Tommaso. 1914. I manifesti del futurismo. Firenze: Lacerba.
Marinetti, Filippo Tommaso. 1983. Teoria e invenzione futurista. Ed. Luciano De Maria. Milano: Mondadori.
[1] „[...] l’amore profondo che collega le cose distanti apparentemente diverse ed ostili.“