Transpozícia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Transposition (en-GB)
Explikácia pojmu
Jeden z typov postmoderného prepisu podľa Lubomíra Doležela, ktorý vzniká premiestnením pôvodného, zásadne nezmeneného príbehu do iného prostredia alebo času (zmena historického obdobia).
Zmenou historického, spoločenského a kultúrneho kontextu prepis „podrobuje zkoušce dnešní závažnost kanonického světa“ (Doležel 2003, 203)[1]. Transpozičným prepisom vzniká paralelný následnícky fikčný svet. Zmena časových súradníc sujetu môže rovnako znamenať aktualizáciu (priblíženie sveta k prítomnosti autora) a archaizáciu (presun do historickej minulosti), sú však aj prípady, keď je príbeh presmerovaný do budúcnosti, čím sa fikčný svet pretextu taktiež ozvláštňuje, exotizuje.
Ako príklad postmodernej transpozície uvádza Doležel román Ulricha Plenzdorfa Die neuen Leiden des jungen W., 1973; Nové utrpenie mladého W., slov. 1977), v ktorom je sujet Goetheho klasického románu Die Leiden des jungen Werthers (1774; Utrpenie mladého Werthera, slov. 2020) premiestnený z konca 18. storočia do Nemeckej demokratickej republiky šesťdesiatych rokov 20. storočia. Hlavná dejová línia a konštelácia postáv je dobre identifikovateľná, mená protagonistov sú iba mierne pozmenené, pričom text prostredníctvom metafiktívnych a intertextuálnych postupov tematizuje, cituje, komentuje a štýlom miestami aj imituje kanonické dielo sentimentalizmu (Doležel 2003, 203 – 208). Marie Laure-Ryan k interpretácii románu dodáva, že okrem transpozície sa v texte uplatňujú aj postupy mutácie (2012, 128), čo dosvedčuje, že jednotlivé typy prepisu sa v praxi nedajú vždy striktne oddeliť od seba, resp. sa v konkrétnych textoch prelínajú.
Transpozícia niekedy prináša so sebou zmenu žánrového kódu. Marissa Meyer v románe Cinder (2012; Cinder, slov. 2020) premiestnila sujet Popolušky do povojnového Pekingu predstavenej budúcnosti a do vesmírneho časopriestoru a pretransformovala ho na sci-fi román. Príkladom intermediálnej transpozície je televízna séria BBC Sherlock (2010-2019), ktorá vybrané detektívne poviedky Arthura Conana Doylea, odohrávajúce sa v 19. storočí, presadil do súčasnosti, využijúc pri tom internet a spoločenské médiá na ozvláštnenie metód pátrania.
Literatúra
Doležel, Lubomír. 1998. Heterocosmica. Fiction and Possible Worlds. Baltimore and London: John Hopkins University Press.
Doležel, Lubomír. 2003. Heterocosmica. Fikce a možné světy. Prel. Lubomír Doležel. Praha: Karolinum.
Ryanová, Marie-Laure. 2012. „Transmediální vyprávění příběhu a transfikcionalita.“ Prel. Bohumil Fořt. In Heterologica. Poetika, lingvistika a fikční světy. Bohumil Fořt ed. 127 – 149. Praha: Ústvav pro českou literaturu AV ČR.
[1] „The protoworld and the successor world are parallel but the rewrite tests the topicality of the canonical world by placing it in a new, usually contemporary, historical, political, and cultural context.“ (Doležel 1998, 206)