Mutácia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Displacement (en-GB)
Explikácia pojmu
Najradikálnejší typ postmoderného prepisu podľa Lubomíra Doležela, ktorý prináša celkom iný obraz o udalostiach a postavách pôvodného príbehu. Pôvodný anglický termín „displacement“ (Doležel 1998, 207) nahradil autor mutáciou až v českom preklade (2003, 203), zrejme z dôvodu nežiadúcich časopriestorových konotácií, na ktoré neskôr upozornila aj Marie-Laure Ryan (2013, 366).
Autor mutácie uplatňuje iné kritériá hodnotenia, často pozmeňuje naratívne funkcie, hierarchickú zostavu a vzájomné vzťahy protagonistov, ukazuje známe epizódy deja z odlišného uhla pohľadu, alebo explicitne vyvracia niektoré tvrdenia rozprávača. V dôsledku toho dochádza k dekonštrukcii fikčného sveta pretextu, spochybňuje sa jeho legitimita (Doležel 2003, 203). Vzťah prepisu k pôvodnému dielu je preto vďaka nezlučiteľným paralelným konštatovaniam plný napätia a protirečení. Mutáciou sa tvoria polemické protisvety, ktoré neraz vyzývajú čitateľov k zásadnému prehodnoteniu dovtedy platných interpretácií kanonizovaného pretextu.
Doležel vysvetľuje pojem „mutácia“ na príklade románu Johna Maxwella Cotzeeho Foe (1986; Foe), ktorý konfrontuje čitateľa s celkom iným portrétom Robinsona Crusoea, ako je známy z románu Daniela Defoea. Robinson v tomto príbehu nie je kultúrny héros, ani budovateľ civilizácie. Na ostrove iba vegetuje, nevedie si denník a vôbec sa nezaujíma o svet okolo seba. Cotzee v rámci rafinovane stavanej poetiky, zakomponovaním ženskej perspektívy (Susan Barton), perspektívy otroka (Piatok), autora predlohy (Mr. Foe) a anonymného narátora spochybňuje pravdivosť pôvodného príbehu. Osobnosť Robinsona a jeho životný príbeh sú vystavené napospas subjektívnym interpretáciám zapisovateľov, ktorí si v mnohých ohľadoch vzájomne protirečia. Uplatnením metafiktívnych postupov sa v románe viackrát tematizuje a rôznym spôsobom reflektuje samotný akt prepisovania vlastných a cudzích textov a stierajú sa hranice medzi reálnym svetom a fikciou, ako aj medzi jednotlivými naratívnymi fikčnými svetmi. Podľa Doležela je Foe politicky zameraná polemika s kanonickým dielom (Doležel 2003, 212), s ktorým nezdieľa totožný fikčný svet, skôr vytvára jeho zvrchovanú alternatívu (219).
Mutácie často vznikajú morálnym prerámovaním (Jenkins 2019, 243) pôvodného príbehu, najmä čo sa týka prehodnotenia charakteru protagonistov a povahy ich činov. V poviedke Neila Gaimana Snow, Glass, Apples (1994; Sneh, zrkadlá, jablká, slov. 2013) sa z pozitívnych postáv pôvodnej rozprávky o Snehulienke (Snehulienka, trpaslíci, princ) stávajú zákerní manipulátori a macocha, ktorá príbeh vyrozpráva, je zobrazená ako ich obeť.
Literatúra
Doležel, Lubomír. 1998. Heterocosmica. Fiction and Possible Worlds. Baltimore and London: John Hopkins University Press.
Doležel, Lubomír. 2003. Heterocosmica. Fikce a možné světy. Prel. Lubomír Doležel. Praha: Karolinum.
Jenkins, Henry. 2019. Pytláci textů. Televizní fanoušci a participativní kultura. Prel. Josef Šebek. Praha: Akropolis.
Ryan, Marie-Laure. 2013 . „Transmedial Storytelling and Transfictionality.” Poetics Today 34, 3: 361–388.