Stilnovizmus pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Stilnovism (en-GB)
- Stilnovismus (de)
- Stilnovisme (fr)
Explikácia pojmu
Stilnovizmus je využívanie poetiky a ideálov „Dolce stil novo“ (sladkého nového štýlu) v básnickej reči. „Sladký nový štýl“ je básnické hnutie, ktoré sa zrodilo v Bologni v 60. rokoch 13. storočia a dosiahlo najvyšší stupeň rozvoja vo Florencii v rokoch 1280 až 1310. Hoci ide o čisto taliansky literárny jav, jeho význam pre rozvoj svetovej literatúry je nesporný. Stilnovizmus nadväzuje na ľúbostnú poéziu sicílskej básnickej školy na dvore Fridricha II. a vytvorí pôdu pre Petrarcovu poéziu, ktorá v priebehu 15. storočia vyústila do petrarkizmu. Nový štýl voči sicílskej a trubadúrskej poézii predstavuje radikálnu zmenu, hoci sa to tak na prvý pohľad vôbec nemusí javiť, pretože aj tieto literárne smery sa venovali téme lásky, podobne ako Dolce stil novo.
Literárna obec sa vo všeobecnosti zhoduje na tom, že ako prvý definoval Dolce stil novo Dante Alighieri v slávnych veršoch druhého dielu Divina Commedia (1304 – 1321 vznik diela, 1472 prvé tlačené vydanie; Božská komédia, slov. 2019), v kantike XXIV nazvanej Purgatorio (Očistec, slov. 1982), verše 49 – 62. Uvedomuje si novátorstvo tohto štýlu, ktoré podľa neho pramení v tom, že autori sa väčšmi približujú k ľúbostnej téme a ospevujú lásku ako prameň zušľachtenia duše. Ak je pravda, že stilnovizmus sa nezaoberá politicko-občianskymi témami prítomnými v sicílskej a toskánskej škole, Danteho tvrdenia, že sladký nový štýl výrazne obnovil spôsob spracovania ľúbostnej látky, sa môžu javiť mierne nadnesené. Témy duchovnej, nie zmyselnej lásky, ľúbostný cit ako princíp duchovného pozdvihnutia a priblíženia k bohu neboli v skutočnosti novátorské, prínos stilnovizmu spočíva skôr v tom, že kládol dôraz na lásku ako princíp vedúci k cnosti. V každom ušľachtilom srdci sa ukrýva cnosť, ktorú prebúdza k životu láska, láska je najúčinnejší nástroj, akým sa priblížiť k bohu, takáto láska je bohu milá, nie je hriešna a nemusí byť ospravedlňovaná. Nový pohľad na lásku priniesla mentalita nového rodiaceho sa meštianskeho sveta, podľa ktorej princíp pokrvnej šľachetnosti a princíp lásky šľachtica k dáme chápaný ako vzťah vazala k pánovi je nahradený šľachetnosťou chápanou v duchovnom zmysle. Ide o výnimočnú citlivosť jedincov, ktorí dokážu lásku prijať ako životný princíp a konaním prostredníctvom lásky vedia uskutočniť vlastnú ľudskosť v najúplnejšej miere. Úvahy o duchovnosti lásky budú neskôr prehlbovať petrarkisti a opierať sa pritom budú o filozofické kategórie renesančného platonizmu.
Stilnovizmus prináša nové prvky aj v štylistickej rovine, vyznačuje sa odmietaním silných, drsných tónov, v porovnaní s toskánskou školou dáva prednosť jemnej tonalite, ktorú dosahuje premyslenou voľbou slov. Stilnovizmus využíva jednoduché básnické formy a vyhýba sa príliš zložitým a vyumelkovaným štylistickým prostriedkom.
Literatúra
Anonym. s. d. „Stil novo“ Treccani.it. Dostupné na: https://www.treccani.it/enciclopedia/stil-novo/ [cit. 22. 7. 2022].
Berisso, Marco, ed. 2010. Le poesie dello Stilnovo. Milano: BUR.
Carrai, Stefano. 1997. La lirica toscana del Duecento: cortesi, guittoniani, stilnovisti. Roma – Bari: Laterza.
Italia, Sebastiano. 2019. Gli stilnovisti. Torino: Bonanno.
Mangiante, Paolo Erasmo. 2019. L’alba del Rinascimento ovvero il Dolce Stil Novo. Chieti: Solfanelli.
Rigo, Paolo. 2020. Lo Stilnovo. Firenze: Cesati.
Santagata, Marco. 2017. Il poeta innamorato: Dante, Petrarca e la poesia amorosa medievale. Milano: Guanda.
Vitale, Maurizio. 1956. Introduzione a Rimatori comico-realistici del Due e Trecento. Torino: UTET.