Klimatická fikcia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Climate Fiction / Cli-Fi (en-GB)
Explikácia pojmu
Climate fiction alebo cli-fi je žánrové označenie umeleckej literatúry, najmä prózy (zväčša poviedok a románov), ktorá tematizuje fenomén klimatickej zmeny.[1] Môže pritom ísť o realistický aj špekulatívny typ prózy, ktorá sa inšpiruje poznatkami z klimatológie a ekológie; odohrávať sa môže v minulosti, prítomnosti či v budúcnosti, často obsahuje znaky science fiction, špekulatívnej fikcie, dystopického či utopického románu. Cli-fi teda literárne stvárňuje príčiny, znaky alebo dôsledky klimatickej zmeny ako prírodného aj spoločenského javu.
Termín cli-fi, climate fiction, odvodený od sci-fi, science fiction, uviedol do diskurzu novinár a klimatický aktivista Dan Bloom v rokoch 2007 – 2008. Od nasledujúceho desaťročia sa toto označenie začalo uplatňovať najmä prostredníctvom teoretikov a teoretičiek ekokriticizmu na súčasné, ale retroaktívne aj na staršie diela (napr. Julesa Verna, J. G. Ballarda, Franka Herberta, Octavie E. Butler, ale i Margaret Atwood a i.).
Od 90. rokov 20. storočia sa vedecké poznatky o antropogénnej, teda človekom zapríčinenej klimatickej zmene začali dostávať do širšieho spoločenského, politického aj kultúrneho diskurzu. Na túto situáciu reagovala aj literatúra a od začiatku 21. storočia mnohí autori a autorky klimatickej fikcie píšu s aktivistickým zameraním v nádeji, že upozornia svoje publikum na vážnosť hrozby a potrebu okamžite konať. Podľa Caren Irr diela cli-fi spájajú didaktický a na problém orientovaný prístup aktivistickej beletrie s intenzívnym opisom a miestnou špecifickosťou (site specificity) romantického opisovania prírody (nature writing). Ako však podotýka, „hoci je cli-fi rozhodne súčasné a venuje sa vytváraniu nových príbehov adekvátnych pre súčasné podmienky, kritika venovaná tomuto žánru starostlivo dokumentuje pretrvávanie národných, maskulinistických a antropocentrických tendencií v niektorých jeho hlavných dielach“[2] (2017).
Matthew Schneider-Meyerson píše o prepojení cli-fi na ekokritické myslenie, keď sa podľa neho približne od roku 2015 „analýzy a diskusie o klimatickej fikcii stali bežným spôsobom, ako ekokritická a environmentálno-humanitnovedná odborná verejnosť uplatnila svoje vedomosti a schopnosti súvisiace s klimatickou krízou. Tvrdila, že klimatické zmeny v konečnom dôsledku nespôsobujú osobné voľby životného štýlu alebo konkrétne politiky, ale svetonázory, hodnoty a priority, ktoré sú vštepované a legitimizované dominantnými kultúrnymi naratívmi“[3] (2020, 337). Preto podľa neho môže klimatická fikcia zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozpoznávaní, chápaní a preciťovaní katastrofickej trajektórie, na ktorej sa nachádzame, a pri vytýčení inej cesty.
Indický spisovateľ Amitav Ghosh vyjadril vo svojej knihe The Great Derangement: Climate Change and the Unthinkable (2016) znepokojenie, že klimatická zmena je v súčasnej literatúre tematizovaná v omnoho menšej miere než vo verejnom diskurze. Podľa neho je práve literatúra tou formou komunikácie, ktorá dokáže zobraziť aj predstavy o podobách ľudskej existencie v čase klimatickej krízy. Extrémne klimatické zmeny nemožno podľa neho popísať „realistickými“ žánrami, ktoré zobrazujú každodenný pravdepodobný svet. Naopak, nepravdepodobnosť vo forme extrémnych poveternostných udalostí a nie-ľudskej prírody, ktorá je vnímavá a proaktívna, si vyžadujú práve žáner cli-fi.
Formálnym otázkam žánru cli-fi sa venujú Andrew Milner a J. R. Burgmann v štúdii „A Short Pre-History of Climate Fiction“ (Krátka prehistória klimatickej fikcie, 2018). Argumentujú, že cli-fi nie je samostatným žánrom, ale skôr subžánrom sci-fi, pretože texty a tí, čo sa cli-fi venujú, 1) sa vzťahujú prvorado na tradíciu sci-fi a 2) „vyjadrujú ,štruktúru pocituʻ, ktorá prisudzuje ústredné postavenie vede a technológii, v tomto prípade zvyčajne klimatológii“[4] (1). Autori štúdie delia klimatické fikcie podľa toho, či zobrazujú extrémnu zmeny klímy ako 1) antropogénnu (zavinenú ľudským pôsobením, kam by spadal aj subžáner cli-fi), 2) teogénnu (teda zavinenú božstvom, ako napr. príbeh o potope v Biblii), 3) geogénnu (zavinenú geologickou činnosťou Zeme, napr. zemetrasením, výbuchom sopky a pod.) alebo 4) xenogénnu (zavinenú cudzími bytosťami, „votrelcami“).
Okrem štúdií, ktoré opisujú formálne a štrukturálne znaky klimatickej fikcie či jej ideové ukotvenie, vznikajú aj práce o recepcii a potenciálnom vplyve tejto prózy na čitateľstvo, ale aj širšie na environmentálne povedomie a politiky. Matthew Schneider-Mayerson (2018) vo svojom výskume konštatuje malý, ale pozitívny dopad krátkej prózy a trvácnejší efekt väčších epických foriem, ako je román, na presvedčenia a postoje k téme globálneho otepľovania u čitateľstva. Podotkol tiež, že „klimatické fikcie by mohli viesť k tomu, že niektorí ľudia si budú spájať klimatické zmeny s intenzívnymi negatívnymi emóciami, čo by mohlo byť kontraproduktívne pre snahy o environmentálnu angažovanosť alebo presvedčenia“[5] (473). Schneider-Mayerson aj v ďalšom výskume ukazuje, že klimatické fikcie môžu byť efektívne vo výchove o témach klimatickej zmeny, nespravodlivosti, migrácie a viesť k empatizácii s ich obeťami, no do úvahy treba brať aj „reakčnú“ čitateľskú odpoveď na dystopické klimatické naratívy (2020).
Literatúra
Andersen, Gregers. 2019. Climate Fiction and Cultural Analysis: A New Perspective on life in the Anthropocene. Abingdon – New York: Routledge.
Canavan, Gerry – Kim Stanley Robinson. 2014. Green Planets: Ecology and Science Fiction. Middletown: Wesleyan University Press.
Gaard, Greta. 2015. “From Cli-Fi to Critical Ecofeminism: Narratives of Climate Change and Climate Justice.” In Contemporary Perspectives on Ecofeminism, eds. Mary Phillips – Nick Rumens,169–192. New York: Routledge.
Ghosh, Amitav. 2016. The Great Derangement: Climate Change and the Unthinkable. Chicago: The University of Chicago Press.
Höglund, Johan. 2024. The American Climate Emergency Narrative: Origins, Developments and Imaginary Futures. Cham: Palgrave Macmillan. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-031-60645-8.
Irr, Caren. 2017. „Climate Fiction in English.“ Oxford Research Encyclopedia of Literature 27 February. https://oxfordre.com/literature/view/10.1093/acrefore/9780190201098.001.0001/acrefore-9780190201098-e-4 [cit. 23. 1. 2025].
Leikam, Susanne – Julia Leyda. 2017. “Cli-Fi in American Studies: A Research Bibliography.” American Studies Journal 62. DOI: https://doi.org/10.18422/62-08.
Mehnert, Antonia. 2016. Climate Change Fictions: Representations of Global Warming in American Literature. Cham: Palgrave Macmillan. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-319-40337-3.
Milner, Andrew – J. R. Burgmann. 2018. „A Short Pre-History of Climate Fiction.“ Extrapolation 59, 1: 1 – 23. DOI: https://doi.org/10.3828/extr.2018.2.
Schneider-Meyerson, Matthew. 2018. „The Influence of Climate Fiction: An Empirical Survey of Readers.“ Environmental Humanities 10, 2: 473 – 500. DOI: https://doi.org/10.1215/22011919-7156848.
Schneider-Mayerson, Matthew. 2020. „,Just as in the Bookʻ? The Influence of Literature on Readers’ Awareness of Climate Injustice and Perception of Climate Migrants.“ ISLE: Interdisciplinary Studies in Literature and Environment 27, 2: 337 – 364. DOI: https://doi.org/10.1093/isle/isaa020.
Slovic, Scott. 2008. “Science, Eloquence, and the Asymmetry of Trust: What’s at Stake in Climate Change Fiction.” Green Theory and Praxis: The Journal of Ecopedagogy 4, 1: 100–112.
Szabo, Ellen Briana. 2015. Saving the World One Word at a Time: Writing Cli-Fi. Gloucester: Yellow Island Press.
[1] Klimatická zmena je dlhodobý posun alebo zmena vzorcov počasia a teploty na Zemi. Tieto zmeny môžu byť prirodzené, ako napríklad cykly spôsobené slnečnou aktivitou, ale v posledných desaťročiach sú primárne spôsobené ľudskými aktivitami, ako je spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a priemyselná činnosť. Tieto činnosti zvyšujú koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, čo vedie k otepľovaniu planéty a rôznym environmentálnym a sociálnym dôsledkom, ako sú stúpajúce hladiny morí, extrémne počasie, zmeny v ekosystémoch, migrácia, hlad, zdravotné problémy (pozri aj stránku Medzivládneho panelu o zmene klímy [Intergovernmental Panel on Climate Change] https://www.ipcc.ch/; prípadne stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu [https://www.shmu.sk/sk/?page=1790]).
[2] „Although cli-fi is resolutely contemporary and dedicated to creating new narratives adequate to current conditions, criticism devoted to the genre has carefully documented the persistence of national, masculinist, and anthropocentric tendencies in some of its major works.“
[3] „analyzing, and discussing climate fiction became a common way for ecocritics and environmental humanists to apply their knowledge and abilities to the climate crisis. Climate change, they argued, is ultimately caused not by personal lifestyle choices or specific policies but by the worldviews, values, and priorities that are instilled and legitimized by dominant cultural narratives.“
[4] „articulate a ʻstructure of feeling’ that accords centrality to science and technology, in this case normally climate science.“
[5] „works of climate fiction might lead some people to associate climate change with intensely negative emotions, which could prove counterproductive to efforts at environmental engagement or persuasion.“