Historický kriminálny román pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Historical Crime Fiction (en-GB)
- Historischer Kriminalroman (de)
- Roman policier historique (fr)
Explikácia pojmu
Historický kriminálny román je výsledkom vzájomného prieniku historického románu a kriminálneho príbehu, a preto disponuje charakteristickými tematickými a naratívno-poetickými znakmi obidvoch žánrov. Táto dvojdomosť spôsobuje, že ju rovnako možno vnímať ako istý typ historického románu alebo ako subžáner kriminálnej literatúry. Jej základnou, dištinktívnou vlastnosťou je spojenie kriminálneho sujetu a historického časopriestoru: dej vyšetrovania zločinu je zasadený do nejakého obdobia historickej minulosti.
Jednotlivé podoby či varianty historického detektívneho románu sa v najvšeobecnejšej rovine profilujú v závislosti od toho, ktorý element v nich zaváži viac: proces vyšetrovania zločinu vyúsťujúci do odhalenia páchateľa alebo literárna reprezentácia minulosti. Niekedy je historické prostredie iba štylizovanou kulisou na rozvinutie klasickej detektívnej zápletky (Agatha Christie: Death Comes as the End, 1944; Nakoniec príde smrť, slov. 1986), v iných prípadoch tematizácia záhadného zločinu slúži skôr ako apropo pre autora podať podrobný, komplexný obraz daného obdobia, resp. zvoleného milieu (Christopher John Sansom: Dissolution, 2007; Zánik, slov. 2021).
Rôzne verzie subžánru vznikajú aj v závislosti od toho, ktoré základné žánrové štruktúry kriminálnej literatúry boli v texte adaptované („mystery fiction“, „hard-boiled fiction“, „crime thriller“, „police procedural“), čo potom určuje dominantné postavenie buď intelektuálneho výkonu amatérskeho či profesionálneho detektíva pri lúštení záhad, kritickej reflexie spoločensko-politických pomerov, psychológie páchateľa, alebo hľadiska potenciálnej obete. Pole „historickej transpozície“ tzv. policajného románu („police procedural“) je do istej miery časovo obmedzené, keďže jeho predpokladom je existencia organizovaného policajného zboru a relatívna vyvinutosť forenzných vied.
Žánrový kód historického románu určuje povahu a postupy literárno-naratívnej reprezentácie histórie. Autor historickej detektívky pri rekonštrukcii udalostí a osôb minulosti nemá natoľko zviazané ruky ako historik, môže preto medzery v histórii dopĺňať slobodnejšie, viac sa spoliehajúc na svoju fantáziu, a nie sú vylúčené ani radikálne prepisy dejín, ako je to napríklad v kontrafaktuálnej fikcii (Doležel 2004) či v románoch alternatívnej histórie s detektívnou zápletkou (Vilmos Kondor: Második magyar köztársaság – Druhá maďarská republika, 2022).
Z povahy žánru vyplýva aj to, že sa v historických kriminálnych románoch v rôznej miere a podľa rôznych vzorcov miešajú faktografické a imaginárne prvky. Historické osoby sa aktívne zapájajú do vyšetrovania fiktívnych zločinov (S. J. Parris: Heresy, 2010; Kacír, slov. 2011), fiktívni pátrači sú úspešnými riešiteľmi skutočných zločinov, resp. tajomných úmrtí v minulosti (Nicholas Meyer: The West End Horror – Hrôza vo West Ende, 1976), fiktívne postavy participujú na riešení fiktívnych záhad z historického prostredia, pričom priamo alebo nepriamo sa dostávajú do kontaktu aj s historickými osobami (Calebb Carr: The Alienist, 1994; Psychiatr, čes. 2017), a môžu sa tak stať svedkami či aktérmi historických udalostí (Tamás L. Gráczer: A háromfa hölgye – Dáma trojitého stromu, 2022).
Tým, že sa autor detektívneho príbehu rozhodne pre historický chronotop, istým spôsobom si sám zväzuje ruky, to znamená, že berie na seba isté referenciálne limity. Čo však na druhej strane môže byť spúšťačom vynachádzavých riešení ohľadom nastolenia záhady a spôsobu odhalenia páchateľa. Výber obdobia totiž zásadne ovplyvňuje povahu a metodiku vyšetrovania, čo do istej miery predsa len ohraničuje slobodný let autorskej fantázie. V záujme zachovania primeranej miery autenticity príbehu musí autor brať ohľad na to, aký bol v tom čase stav kriminalistiky a aké bolo inštitucionálne a právne pozadie policajnej práce (Benyovszky 2005). Historický kriminálny román buduje na ozvláštnení sujetu detekcie práve tým, že v úlohe detektíva tu vystupujú postavy – z hľadiska dnešného pohľadu – netypické, a to v celkom ešte nevyhranených profesiách. Často sú to vyslovene amatéri (je medzi nimi mních, mníška, filozof, vojak, kat, lekárnik, knihovník, umelec, vedec atď.), ktorí preto nedisponujú ani takými právomocami, ani takými prostriedkami ako ich kolegovia z 20 a 21. storočia, ktorí majú k dispozícii celý arzenál stôp pochádzajúcich z kriminálnych archívov, digitálnych databáz a z rôznych druhov vedeckých expertíz.
Špecifickým prípadom sú historické romány, v ktorých úlohu detektíva zastupujú svetoznámi predstavitelia žánru: Edgar Allan Poe (Louis Bayard: The Pale Blue Eye – Bledomodré oči, 2006), Arthur Conan Doyle (Graham Moore: The Sherlockian, 2010; Sherlock, čes. 2012), Christie (Andrew Wilson: A Talent for Murder, 2017; Talent na vraždenie, slov. 2017, A Different Kind of Evil, 2018; Iné zlo, slov. 2018) či Dashiell Hammett (Joe Gores: Hammett, 1975; Hammett, čes. 1990). V týchto príbehoch ide o overovanie detektívnych schopností tvorcov detektívok, t. j. o konfrontáciu sveta literárnych záhad a „skutočného“ vyšetrovania.
Hraničným prípadom historického kriminálneho románu sú také diela (prevažne detektívne príbehy), v ktorých dej s kriminálnou zápletkou z minulosti je rámcovaný prézentnou naráciou vyšetrovania. V centre pozornosti môže stáť objasnenie okolností zločinu, najčastejšie vraždy z dávnejšej (Josephine Tey: The Daughter of Time, 1951; Vrah či oběť, čes. 1975, Karel Čapek: Pád rodu Votických, 1929; Gilbert Keith Chesterton: The Sign of the Broken Sword, 1911; Znamenie zlomenej šable, slov. 1967) alebo nedávnej minulosti (Christie: Sleeping Murder, 1976; Zapomenutá vražda, čes. 1986, Andrea Camilleri: Il cane di terracotta, 1996; Hliněný pes, čes. 2004), ktorý má ešte dosah na aktuálny život zainteresovaných osôb rámcového príbehu. Čím viac siaha prípad do minulosti, tým viac je vyšetrovateľ odkázaný na analýzu zachovaných písomných prameňov, čo posilňuje esejisticko-úvahovú zložku narácie. Dej takýchto románov preto v mnohých prípadoch prerastá do semioticky a hermeneuticky zameranej interpretácie textov. Táto tendencia nachádza oporu v analógii medzi prácou historika a detektíva (Scaggs 2005, 122; Browne 2010, 223; Browne – Kreiser 2000). Niet divu, že medzi autormi historických detektívok nachádzame toľko historikov a odborníkov na staroveké a orientálne kultúry (Steven Saylor, David Wishart, Peter Tremayne, Marek Krajewski, Boris Akunin alias Grigorij Šalvovič Čchartišvil a iní).
Treba rozlíšiť medzi intencionálnym historickým románom a takým, ktorý sa stal historickým iba odstupom času, po zmene literárneho horizontu čitateľov. Pretože o historickosti akéhokoľvek románu nerozhoduje (iba) intencia autora, ale aj čas lektúry a jej dobovo podmienený spôsob. Rastúca vzdialenosť medzi časom deja a časom čitateľa môže pôsobiť, že sa z románu zobrazujúceho svoju vlastnú dobu stáva historický román (Szegedy-Maszák 2014, 13). Detektívne príbehy o Sherlockovi Holmesovi, Hercule Poirotovi, Jules Maigretovi či klasické romány predstaviteľov drsnej školy (Hammett, Raymond Chandler, James Ellroy) sa v dnešných podmienkach už v mnohých ohľadoch vnímajú, sú recipované ako historické.
Historický kriminálny román sa stal medzinárodne etablovaným subžánrom od osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia, no skutočný rozmach zaznamenal v posledných dvoch desaťročiach. Za raný reprezentant subžánru sa považuje román Christiovej Death Comes as the End (1944), odohrávajúci sa v starovekom Egypte, The Daughter of Time (1951) od Teyovej, v ktorom policajný inšpektor na základe kritickej analýzy historických prameňov odhaľuje nevinu Richarda III., ďalej románové cykly Johna Dicksona Carra, Ellis Petersovej, Petra Loveseya a Roberta van Gulika. Dôležitým impulzom na ďalšie smerovanie historického kriminálneho románu sa stal román Umberta Eca Il nome della rose (1980; Meno ruže, slov. 1991), ktorý okrem iného tematizuje sériu tajomných vrážd v stredovekom kláštore. Súčasní významní predstavitelia historického kriminálneho románu sú Saylor, Tremayne, S. J. Parris, Akunin, Indrek Hargla, Gulio Leoni, José Carlos Somoza a ďalší.
Vyšetrovanie záhadných zločinov v historických kulisách sa stalo dôležitým inovačným faktorom žánru aj v stredoeurópskych literatúrach. Svedčia o tom populárne románové série českých (Vlastimil Vondruška), slovenských (Juraj Červenák), poľských (Krajewski, Bartłomiej Rychter) a maďarských (Kondor, Katalin Baráth, Róbert Hász) autorov.
V odbornej literatúre sa historická detektívka, resp. historický kriminálny román skúma v kontexte teoretických otázok súčasného historického románu (Heller 2010), vývinu detektívky a jej súčasných podôb v rôznych národných literatúrach (Scaggs 2005; Bertens – Dʼhaen 2001, 146 – 160; Browne – Kreiser 2000; Jareš – Mandys 2019, 412 – 424), metodologických otázok historiografie (OʼGorman 1999; Flothow 2020), transmediálne poňatej populárnej kultúry (Charváthová 2003; Kobiałka 2015) a kreatívneho písania (Monatanari 2007). Autori upriamujú pozornosť najmä na rôzne spôsoby miešania faktov a fikcie, na citáty a alúzie intertextuálneho, interdiskurzívneho a intermediálneho charakteru a na úlohu autentizujúcich literárnych postupov (nájdený rukopis, poznámkový aparát, vedecké rámcovanie príbehu). Pri kategorizácii sa najčastejšie berú do úvahy zvolené historické obdobia, povolanie, resp. spoločenské zaradenie pátrajúcich protagonistov, medzižánrové presahy smerom k hororu, špionážnemu románu, ľúbostným príbehom a dokumentárnym žánrom („true crimes“) a rovnako aj genderové aspekty (Johnsen 2009).
Literatúra
Benyovszky, Krisztián. 2005. „Ókori Poirot-ok, középkori Holmes-ok.“ Prae 7, 3: 5 – 16.
Bertens, Hans – Theo Dʼhaen. 2001. Contemporary American Crime Fiction. New York: Palgrave Maxmillan.
Browne, Ray B. 2010. „Historical Crime and Detection.“ In A Companion to Crime Fiction, eds. Charles J. Rzepka – Lee Horsley, 322 – 333. s. l.: Blackwell Publishing.
Browne, Ray B. – Lawrence A. Kaiser, eds. 2000. The Detective As Historian: History and Art in Historical Crime Fiction. Madison: University of Wisconsin Press.
Doležel, Lubomír. 2004. „Protifaktová imaginace.“ In Identita literárního díla, Lubomír Doležel, 26 – 48. Brno – Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR.
Flothow, Dorothea. 2020. „Historical Crime Fiction as Popular Historiography.“ Crime Fiction Studies 1, 2: 203 – 220.
Heller, Ágnes. 2010. A mai történelmi regény. Budapest: Múlt és Jövő.
Charváthová, Kateřina. 2003. „Sherlock Holmes XII. století.“ In Pop History. O historické věrohodnosti románů, filmů, komiksů a počítačových her, ed. Marie Bartlová, 85 – 98. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.
Jareš, Michal – Pavel Mandys. 2019. Dejiny české detektivky. Praha: Paseka.
Johnsen, Rosemary. 2009. Contemporary Feminist Historical Crime Fiction. New York: Palgrave Maxmillan.
Kobiałka, Dawid. 2015. „Archeologia w i poprzez kulturę popularną.“ In Historia w wersji popularnej, eds. Izabela Kowalczyk – Izolda Kiec, 289 – 315. Gdańsk: Katedra.
Monatanari, Danila Comastri. 2007. Giallo antico. Come si scrive un poliziesco storico. s. l.: Hobby & Work Publishing.
OʼGorman, Ellen. 1999. „Detective Fiction and Historical Narrative.“ Greece & Rome 46, 1: 19 – 26.
Scaggs, John. 2005. Crime Fiction. London – New York: Routledge.
Szegedy-Maszák, Mihály. 2014. „Spôsob existencie historického románu.“ World Literature Studies 6, 2: 3 – 16.