Kultúrne poznanie pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Cultural knowledge (en-GB)
- Kulturelles Wissen (de)
- Savoir culturel / Connaissance culturelle (fr)
Explikácia pojmu
Tento v humanitných vedách etablovaný pojem označuje celkový súbor tvrdení o realite, ktoré charakterizujú kultúru v danom časovom horizonte. Presnejšie tento pojem definoval Michael Titzmann (1989, 47 – 61).[1] Titzmann hovorí o veľkorysom význame pojmu poznania (Wissen), ktorý sa používa všade tam, kde je reč o kolujúcich alebo tradovaných schémach vnímania a myslenia. Pojem „kultúrne poznanie“ definuje v pragmatickom duchu takto: „‚Kultúrne poznanie‘ (ktoré neprodukujú len vedy) by sa malo nazývať súhrnom tvrdení/propozícií, ktoré členovia priestorovo a časovo ohraničeného sociokultúrneho systému (‚epochy‘, ‚kultúry‘) považujú za pravdivé“ (Richter – Schönert – Titzmann 1997, 9; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. A. M.).[2]
Tento široký pojem poznania zahŕňa v princípe všetko, čo je možné identifikovať ako objekt orientačného priestoru daného systému. V rámci neho Titzmann rozoznáva poznanie špecifické pre istú skupinu, ku ktorému patrí aj vedné poznanie, ktoré je vo svojej špecifickosti bezkonkurenčné a na inom mieste sa s ním stretneme pod názvom „špeciálne poznanie“. Toto poznanie sa môže stať súčasťou všeobecného poznania v podobe jeho interdiskurzívnej komunikácie, ale nie je to pravidlom. Či špeciálne poznanie istej skupiny nadobudne charakter všeobecného poznania, závisí od jeho funkcie v rámci štruktúr globálneho systému danej kultúry (napr. Modern Monetary Theory vs. endosymbiotická teória).
Podľa Titzmanna možno literatúru danej epochy chápať ako subsystém vyššieho celku. Tento subsystém interaguje historicky špecifickým spôsobom s inými subsystémami. Funkcie literárnych štruktúr v kultúrnom systéme (tu ide o výkony, ktoré tieto štruktúry odovzdávajú systému ako vyššiemu kultúrnemu celku) sú historicky variabilné.
Literatúra
Titzmann, Michael. 1989. „Kulturelles Wissen – Diskurs – Denksystem: Zu einigen Grundbegriffen der Literaturgeschichtsschreibung.“ Zeitschrift für französische Sprache und Kultur 99, 1: 47 – 61.
Titzmann, Michael. 1991. „Skizze einer integrativen Literaturgeschichte und ihres Ortes in einer Systematik der Literaturwissenschaft.“ In Modelle des literarischen Strukturwandels, ed. Michael Titzmann, 395 – 438. Tübingen: De Gruyter. DOI: https://doi.org/10.1515/9783110933390.395.
Richter, Karl – Jörg Schönert – Michael Titzmann. 1997. Die Literatur und die Wissenschaft 1770 – 1930. Stuttgart: Metzler. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-04286-6.
[1] Aj pre pojmy veda a literatúra navrhuje uprednostňovať pragmatické definície a vyhýbať sa nahliadaniu na normatívne či esencialistické definície iba z historického aspektu (Titzmann 1991).
[2] „‚Kulturelles Wissen‘ (das nicht nur von den Wissenschaften erzeugt wird) soll die Gesamtmenge der Aussagen/Propositionen heißen, die die Mitglieder eines räumlich und zeitlich begrenzten soziokulturellen Systems (‚Epoche‘, ‚Kultur‘) für wahr halten.“