Duchovný itinerár pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Spiritual itinerary (en-GB)
- Itinéraire spirituel (fr)
- Itinerario espiritual (es)
- Itinerario spirituale (it)
Explikácia pojmu
Duchovný itinerár (z lat. adj. „itinerarius“; s. „itinerarium“; s. „iter“; s. „itinĕris“ – cesta, putovanie) možno chápať ako žáner duchovnej literatúry; platí to prinajmenšom v západnom kultúrnom prostredí, kde je osobitým žánrom kresťanskej literárnej mystiky. Autor/autorka v ňom sprostredkúva vlastnú skúsenosť s transcendentnom prostredníctvom obrazu cesty. Svoju mystickú skúsenosť týmto spôsobom približuje v jej bytí (vonkajších i vnútorných prejavoch) a konštitutívnych procesoch. Hoci sa obraz duchovného itinerára objavuje aj v dielach alegorickej povahy (napr. Danteho Božská komédia), vo vzťahu k mystickej spisbe ide o špecifickú žánrovú modalitu autobiografického rozprávania.
Termín duchovný itinerár býva rôzne a často tematizovaný vo vedeckých textoch, ktoré analyzujú autorské poetiky a život význačných osobností kresťanstva. V literárnoteoretických príručkách sa bežne nevyskytuje, čo je spôsobené najmä jeho významovými prienikmi s terminologicky ustálenejšími žánrovými formami, ako sú autobiografia, list, denník alebo pamäti, a tiež sémantickou príbuznosťou s pojmami cesta, kontemplácia, prípadne duchovný rebrík, ktoré reflektuje spirituálna teológia (napr. De Fiores – Goffi 1999, 92 – 109; Dinzelbacher 2000, 342). Termínové spojenie duchovný itinerár sa dá chápať ako žánrová paralela k tzv. itineráru pútnika.
Paralela duchovného itinerára k itineráru pútnika (ako žánrovej modality cestopisnej literatúry) spočíva v obraze cesty, putovania. Rozdiel je však v tom, že v duchovnom itinerári nejde o fyzické prekonávanie vzdialeností, ale „o vnútorné, životné putovanie človeka, ktorého cieľom je dospieť k Bohu. Duchovná skúsenosť generácií ukazuje, že aj ono má isté (všeobecnejšie, nadsubjektívne platné) medzníky, intervaly, obdobia, zastavenia a pod. Takéto poznanie sa itinerár zameraný na ,územieʻ ducha/duše usiluje sprostredkovať tým, pre ktorých je určený“ (Kučerková 2025, 100).
Z hľadiska žánrových a tematických príbuzností možno za predobraz duchovného itinerára v kresťanskej literatúre označiť Augustínovo dielo Vyznania (Confessiones, 397 – 398). Zaznamenáva v ňom svoj osobnostný i duchovný vývin: má podobu cesty vrcholiacej „v strede poznania“, t. j. v intenzívnej a zvnútornenej skúsenosti s Bohom. Literárne spracovanie uvedenej skúsenosti vo Vyznaniach odhaľuje význam sebapoznania v procese duchovného rastu ako takého: „Noverim me, noverim te“ („Kiežby som spoznal sám seba, kiežby som spoznal teba“), „Deum et animam scire cupio“ („Túžim poznať Boha a dušu“) (Samovravy – Soliloquium I 7, II 1; Satura in Dinzelbacher 2000, 253).
Metaforické chápanie cesty, príznačné pre duchovný itinerár, uplatňuje v mysticko-teologickom diele Itinerarium mentis in Deum (Putovanie mysle do Boha, 1259) taliansky františkánsky teológ Bonaventúra (1221 – 1274). Autor na základe premýšľania o mystickej skúsenosti Františka z Assisi a vychádzajúc z vlastného duchovného poznania, rozvíja schému cesty k mystickému vrcholu. Rozlišuje na nej sedem stupňov alebo sedem nazeraní: prvým šiestim stupňom „výstupu do Boha“ zodpovedá stav osvietenia a šesť ľudských schopností (zmysly, obrazotvornosť, rozum, porozumenie, pochopenie, vrchol mysle) – človek postupuje od najnižších vecí k najvyšším, od vonkajšieho k vnútornému, od časných skutočností k večným (I, 6). Šiesta úroveň výstupu sa končí v nazeraní Najsvätejšej Trojice. Prvých šesť stupňov inšpirovala biblická paradigma zachytená v obraze Jakubovho rebríka: „I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom“ (Gn 28, 12). Bonaventúra zdôrazňuje, že rebrík slúži najprv k výstupu a potom k zostupu: „[...] začneme zdola a použijeme celý tento hmotný svět jako zrcadlo, jímž přejdeme k Bohu – nejvyššímu Tvůrci“ (I, 9). Siedmy stupeň prestavuje úplný prechod mysle do Boha. Zostup a definitívne vstúpenie spolu s Kristom do Boha sa uskutočňuje v stave dokonalosti (Pospíšil 1997, 43). Bonaventúra charakterizuje dokonalý prechod ako „mystický a svrchovaně tajemný jev, který nezná nikdo jiný než ten, komu se ho dostává“ (VII, 4).
Žánrovú svojbytnosť duchovného itineráru a jeho interpretačný potenciál pri dielach s literárnymi kvalitami potvrdzuje viacero diel kresťanskej duchovnej a mystickej spisby. Jedným z najpozoruhodnejších literárnych spôsobov zachytenia duchovného rastu je tvorba španielskej mystičky Terézie od Ježiša (1515 – 1582), osobitne jej autobiografické dielo Castillo interior (1577; Vnútorný hrad, slov. 2022, ďalej len VH). Obraz vnútorného hradu (metafora ľudskej duše) je vystavaný na čísle sedem ako symbole duchovnej plnosti. Duša musí prejsť siedmimi príbytkami, resp. komnatami do najvnútornejšieho stredu, ktorý tvorí siedma komnata. V nej sa vo vliatej kontemplácii zjednocuje s Bohom. Cieľom tohto duchovného putovania je stretnutie s Bohom, ktorý sídli v samom strede duše („žiarivé slnko v strede duše“ – 1 VH 2, 3). Kompozícia hradu zrkadlí proces duchovného rastu v dvoch fázach: prvej asketickej (prvé tri príbytky; stav duše: hriech, zápas, stagnácia; stupeň modlitby: meditácia, resp. modlitba pohrúženosti) a druhej mystickej (posledné tri príbytky; stav duše: obnovenie, duchovné zásnuby, duchovné manželstvo; stupeň modlitby: kontemplácia, resp. modlitba zjednotenia). Akýsi medzistupeň predstavuje štvrtý príbytok – ide o prechod od asketickej fázy k mystickej, keď duša zažíva skúsenosť vliatej milosti (dar vliatej kontemplácie) (por. Predslov in Sv. Terézia od Ježiša 2022, 10).
Prenikanie cez jednotlivé príbytky, teda prechod od najnižšej duchovnej úrovne k najvyššej, opodstatnene navodzuje predstavu duchovnej námahy. Človek, ktorý túži dosiahnuť cieľ, v tomto prípade stred, nedokáže dopredu určiť dĺžku cesty, jej intenzitu, povahu, zákruty, skratky ani trvanie. Terézia však duši/človeku bez ohľadu na dosiahnutú úroveň opakovane kladie dôraz na význam sebapoznania: „Nech necíti povinnosť, že musí byť dlho v jednej a tej istej komnate. Ibaže by išlo o sebapoznanie! Toto je veľmi potrebné [...], dokonca aj pre tie duše, ktoré má Pán v tom istom príbytku, kde je On, takže nech by sa duša dostala akokoľvek vysoko, nikdy nemá inakšiu povinnosť, aj keby chcela. Pretože pokora neustále vyrába med ako včela v úli a bez toho je všetko stratené“ (1 VH 2, 8). Sebapoznávanie sa v duchovnom itinerári deje súčasne s poznávaním Boha. Ide o proces vyjadrený v postupnom (hoci nie priamočiarom) prechode cez sedmoro príbytkov na základe gradácie: „Vstupnou bránou do hradu, resp. jeho prvých komnát je modlitba a rozjímanie. [...] Siedme komnaty tvoria mystický stred hradu“ (Kučerková – Režná 2015, 262).
Podľa Terézie je sebapoznávanie podmienkou duchovného rastu. Jedine človek, ktorý si uvedomí svoju prirodzenú podstatu, môže túžiť po niečom, čo ho bude transcendujúco presahovať: „Tieto príbytky nesmiete chápať, akoby išli v rade za sebou, ale upriamte svoje oči na stred, na komnatu či palác, kde býva Kráľ. Pomyslite si, ako je palmové srdiečko ukryté pod mnohými vrstvami kôry a šupiek, ktoré obklopujú všetko, čo je lahodné vo vnútri, a ktoré treba zdolať, aby sme sa dostali k jedlej časti. Tak aj tu, vôkol tejto komnaty je veľa ďalších komnát, a nad ňou takisto. Pretože o záležitostiach duše musíme mať vždy predstavu plnosti, šírky a veľkoleposti, pričom to isto vôbec nepreženieme. Lebo je schopná oveľa väčších vecí, než si vieme predstaviť. A slnko, ktoré je v tomto paláci, sa šíri do všetkých jej častí“ (1 VH 2, 8).
Literatúra
Biblia. Dostupné na: https://biblia.ssv.sk/ [cit. 22. 12. 2024].
De Fiores, Stefano – Tullo Goffi, ed. 1999. Slovník spirituality. Z tal. originálu prel. Terezie Brichtová a Jan Lachman. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství.
Dinzelbacher, Peter, ed. 2000. Diccionario de la Mística. Z nemčiny prel. Constantino Ruiz-Garrido. Burgos: Editorial Monte Carmelo.
Kučerková, Magda. 2025. „Itinerár ako žáner duchovnej mystickej literatúry.“ Stredoeurópske pohľady 6, 2: 97 – 105. DOI: 10.17846/CEV.2024.06.2.97–105.
Kučerková, Magda – Miroslava Režná. 2015. Dynamika a topika vnútornej cesty v diele sv. Terézie z Avily. In Duchovná cesta a jej podoby v literatúre, ed. Magda Kučerková, 261 – 268. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Pospíšil, Ctirad Václav. [1997] 2017. „Bonaventura z Bagnoreggia a jeho ,Putování do Boha‘.“ In Svatý Bonaventura, Putování mysli do Boha. Itinerarium mentis in Deum, 10 – 50. Praha: Krystal OP.
Svatý Bonaventura. (1882 – 1902) 2017. Putování mysli do Boha. Itinerarium mentis in Deum. 3. vyd. Z lat. originálu prel. Ctirad Václav Pospíšil. Praha: Krystal OP.
Sv. Augustín. [1938] 1997. Vyznania. Z lat. originálu prel. Ján Kováč. Bratislava: Lúč.
Sv. Terézia od Ježiša. 2022. Vnútorný hrad. Zo šp. originálu prel. Silvia Brodňanová. Košice: Kláštor bosých karmelitánov Lorinčík.