Elementárna literatúra pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Elementare Literatur (de)
Explikácia pojmu
Elementárna literatúra je kategória v analýze interdiskurzov Jürgena Linka. Integruje elementárne literárne formy alebo vymedzené diskurzné oblasti (Link používa pojem parcely) ako kolektívne symboly, obrazy, schémy, mýty. Tieto sú spoločné pre špeciálne diskurzy rôznych oblastí sociálnej praxe a môžu sa prejavovať, resp. dominovať v mnohých literárnych žánroch.
Link používa pojem elementárna literatúra v súvislosti s kategóriou elementárnoliterárnych foriem. Na jednej strane pod ňou chápe súbor všetkých elementárnoliterárnych foriem neliterárnych diskurzov; na druhej strane hovorí o žánroch elementárnej literatúry (napr. rozhovor), v ktorých prevládajú príslušné prvky elementárnych literárnych foriem. Pojem elementárna literatúra teda neoznačuje bežne známe javy, ako sú triviálna, konzumná, populárna či masová literatúra – tieto sa radia medzi inštitucionalizovanú literatúru. Koncepcia elementárnej literatúry nie je totožná ani s koncepciou úžitkovej literatúry alebo literatúry faktu. Elementárna literatúra nezahŕňa ani celé texty, prípadne žánre, ale len ich časti. Predstavuje repertoár prefabrikovaného materiálu inštitucionalizovanej literatúry, ktorý vzniká tým, že sa pragmatický rámec prehovoru eliminuje a nahrádza ho špecifický literárny rámec ako interdiskurz. Príkladom inštitucionalizovaných interdiskurzov je okrem literatúry aj náboženstvo, publicistika a politika.
Elementárna literatúra predstavuje spontánne kolektívne produkované formy každodenného diskurzu, ktoré poskytujú potrebné „polotovary“ inštitucionalizovanej literatúre. Inštitucionalizovanú literatúru potom treba považovať za jeden z osobitných prípadov, v ktorých určité typy spoločenstiev generujú interdiskurzívne prvky. Link uvádza: „Ak určitá prax prehovára v diskurze, ktorý zároveň plní funkciu imaginárnej reprezentácie celku rôznych praktík, môžeme tento diskurz nazvať elementárnoliterárnym. [...] Elementárna literatúra tak v svojom celku predstavuje kolektívne a spontánne vytváraný, diskontinuitný, disparátny a vždy fluktuujúci súbor, ktorý však má práve v tejto diskontinuite a disparátnosti spoločensky ústrednú úlohu organizovať celok všetkých praktík a zabraňovať ,schizopraktickejʻ dezintegrácii. Diskontinuitný a fluktuačný charakter elementárnej literatúry, t. j. nemožnosť priradiť k nej texty, textové typy alebo žánre ako celok, odlišuje elementárnu literatúru od bežných konceptov komerčnej a nekomerčnej literatúry, ale aj od takého konceptu, akým je koncept ,jednoduchých foriemʻ“ [1] (Link 1983, 29 – 30).
Literatúra
Link, Jürgen. 1983. Elementare Literatur und generative Diskursanalyse. München: Fink Verlag.
Link, Jürgen. 2004. „Von der Diskurs- zur Interdiskursanalyse (mit einem Blick auf den Übergang vom Naturalismus zum Symbolismus).“ In Rezeption, Interaktion und Integration. Niederländischsprachige und deutschsprachige Literatur im Kontext, eds. Leopold Decloedt – Herbert van Uffelen – Elisabeth Weissenböck, 27 – 44. Wien: Praesens Verlag.
Link, Jürgen. 2008. „Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur (mit einem Blick auf Kafkas Schloss).“ In Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung, eds. Heidrun Kämper – Ludwig M. Eichinger, 115 – 134. Berlin – New York: De Gruyter.
Link, Jürgen. 2009. Versuch über den Normalismus. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Link, Jürgen. 2013. „Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität.“ In Zeitschrift für Diskursforschung 1, 1: 7 – 23.
[1] „Spricht eine bestimmte Praxis in einem Diskurs, der gleichzeitig die Funktion erfüllt, imaginär die Totalität verschiedener Praktiken zu repräsentieren, so können wir diesen Diskurs elementar-literarisch nennen. […] In ihrer Gesamtheit stellt die elementare Literatur also ein kollektiv und je spontan produziertes, diskontinuierliches, disparates und stets fluktuierendes Ensemble dar, dem aber gerade in dieser Diskontinuität und Disparität die gesellschaftlich zentrale Funktion zufällt, die Totalität aller Praktiken zu organisieren und ,schizo-praktischen‘ Zerfall zu verhindern. Ihr diskontinuierliches und fluktuierendes Wesen, d.h. die Unmöglichkeit, ihr Texte, Textsorten oder Genres als ganze zuzuweisen, unterschiede die elementare Literatur demnach von gängigen Konzepten der Gebrauchs- und Sachliteratur, aber auch von einem Konzept wie dem der ,einfachen Formen‘.“