Elementárnoliterárne formy pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Elementar-literarische Formen (de)
Explikácia pojmu
Elementárnoliterárne formy predstavujú elementy[1], ktoré má umelecká literatúra spoločné s každodenným diskurzom. Používajú sa rovnako v neliterárnych špeciálnych diskurzoch rôznych oblastí, ktoré tieto diskurzy spájajú. Fungujú pritom ako „predhotovené“ konštrukcie, resp. polotovary či prefabrikáty interdiskurzov.[2] Elementárnoliterárne formy vznikajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a plnia funkciu reintegrácie, a teda subjektivizácie poznania. Interdiskurzívna funkcia elementárnoliterárnych foriem sa prejavuje najmä v kolektívnych symboloch, ktoré umožňujú integráciu poznania z oblastí špeciálnych diskurzov. Kolektívny symbol je jedným z kľúčových elementárnoliterárnych foriem spolu s ďalšími kategóriami, ako sú polysémia, trópy, symboly, jednoduché formuly, deskriptívne stereotypy, stimulačné slová, elementárne naratívne formy, mýty atď. Jürgen Link, autor pojmu elementárna literatúra, súhrn týchto interdiskurzívnych malých foriem nazýva elementárnoliterárnymi formami – ich príkladmi sú kolektívna symbolika či jednoduché narácie. Všetky elementárnoliterárne formy plnia jednotlivo i vcelku funkciu čiastočnej symbolickej reintegrácie poznania, ako aj diskurzu pre subjekty, čím sa podieľajú na subjektivizácii poznania (por. Link 2007, od 125; Link 2013, 13; Link 2009, 43; Link 2013, 414; Preisinger – Delormas – Standke 2014, 133 – 134).
Pod pojmom elementárnoliterárne formy rozumie Link „interdiskurzívne komplexy“. Ako príklad takéhoto interdiskurzívneho komplexu uvádza ideu prirodzeného výberu, ktorú Darwin uviedol do špeciálneho diskurzu vied o živej prírode v súvislosti s teóriou evolúcie a ktorá sa v rozšírenom význame ujala ako vyjadrenie boja o existenciu, a tak sa reintegrovala do iných špeciálnych diskurzov, do elementárneho diskurzu a napokon i do interdiskurzu literatúry. Elementárnoliterárne formy cirkulujú v množstve špeciálnych diskurzov, ako aj vo všeobecných každodenných diskurzoch (por. Link 2004, 30 – 31).
Literatúra
Link, Jürgen. 1983. Elementare Literatur und generative Diskursanalyse. Mit einem Beitrag von Jochen Hörisch und Hans-Georg Pott. München: Brill/Fink Verlag.
Link, Jürgen. 2004. „Von der Diskurs- zur Interdiskursanalyse (mit einem Blick auf den Übergang vom Naturalismus zum Symbolismus).“ In Rezeption, Interaktion und Integration. Niederländischsprachige und deutschsprachige Literatur im Kontext, eds. Leopold Decloedt – Herbert van Uffelen – M. Elisabeth Weissenböck, 27 – 44. Wien: Praesens.
Link, Jürgen. 2007. „Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur (mit einem Blick auf Kafkas Schloß).“ In Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung, eds. Heidrun Kämper – Ludwig M. Eichinger, 115 – 134. Berlin – New York: De Gruyter.
Link, Jürgen. 2009. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Link, Jürgen. 2011. „Diskursanalyse unter besonderer Berücksichtigung von Interdiskurs und Kollektivsymbolik.“ In Handbuch sozialwissenschaftliche Diskursanalyse. Theorien und Methoden, ed. Reiner Keller, 433 – 459. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Link, Jürgen. 2013. „Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik. Am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität.“ Zeitschrift für Diskursforschung 1, 1: 7 – 23.
Preisinger, Alexander – Pascale Delormas – Jan Standke. 2014. „Diskursforschung in der Literaturwissenschaft.“ In Diskursforschung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Band 1: Theorien, Methodologien und Kontroversen, eds. Johannes Angermuller – Martin Nonhoff – Eva Herschinger – Felicitas Macgilchrist – Martin Reisigl – Juliette Wedl – Daniel Wrana – Alexander Ziem, 130 – 140. Bielefeld: transcript.
[1] Jürgen Link hovorí o „prefabrikátoch“ určených pre skutočnú literatúru a dáva im názov „elementárna literatúra“ (por. Link 1983, 9). Tento pojem je odvodený z nemeckého originálu „elementare Literatur“, a to analogicky k takým konštrukciám, akou je napríklad „elementárna síra“.
[2] Link ako príklad elementárnoliterárnej formy uvádza kolektívny symbol balóna a pýta sa: „Prečo je teda kolektívny symbol ako balón vhodný napríklad na to, aby sa v rozhovoroch používal na integráciu rôznych oblastí praxe založených na deľbe práce (napríklad: filologické vs. technologické poznatky) alebo rôznych spoločenských tried (napríklad: aristokracia vs. buržoázia)?“ Linkova téza a odpoveď na nastolenú otázku znie: „[P]retože elementárne literárne formy (symbol alebo obraz sú ich príkladmi) sú samy osebe produktom interferencie diskurzov“ (Link 1983, 13).
(„Warum nun ist ein Kollektivsymbol wie der Ballon dazu geeignet, z.B. in Konversationen zur Integration verschiedener arbeitsteiliger Praxisbereiche /etwa: philologisches vs technologisches Wissen/ bzw. Verschiedener sozialer Klassen /etwa: Adel vs Bürgertum/ verwendet zu werden? [...] [W]eil elementar-literarische Formen (das Symbol oder Bild steht dafür zunächst exemplarisch) selbst Produkt von Diskurs-Interferenzen sind.“)