Serranilla pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Serranilla (en-GB)
- Serranilla (de)
- Serranilla (fr)
Explikácia pojmu
Serranilla je krátka lyrická alebo lyricko-epická báseň typická pre španielsku a portugalskú literatúru, ktorej ústrednou témou je stretnutie pocestného s pastierkou alebo vrchárkou v idylickom horskom prostredí. Epický rámec tvorí rozprávanie pocestného o svojej ceste horami, na ktorej zablúdi alebo potrebuje si oddýchnuť a zbadá pritom obyvateľku týchto vzdialených končín. Lyrickú zložku tvorí opis krás prírody a ženských vnád. Sú druhom ľúbostnej poézie stredovekého a ranorenesančného obdobia.
Názov žánru je odvodený od slova serrana – hôrna žena, vrchárka, zdrobnenina serranilla, hôrna žienka. Je vytvorený podobne ako termín pastorela – pastierka. V španielskej terminológii sa popri výraz serranilla používajú aj pojmy serrana a cántica de serrana alebo cantiga de serrana – vrchárska pieseň.
Serranille patria do okruhu pastorálnej literatúry a majú súvis s provensálskymi, galícijsko-portugalskými a talianskymi pastierskymi piesňami, ako aj s domácou ľudovou tradíciou (Demetrio Calderón [1996] 2004, 979). Vyznačujú sa krátkym rozsahom a využívajú osemslabičný alebo šesťslabičný verš bez stanovenej rýmovej schémy. Medzi najvýznamnejších autorov serraníl patria Juan Ruiz, arcikňaz z Hity (1283 – 1450) a Íñigo López de Mendoza, markíz de Santillana (1398 – 1458).
Pastierske básne Juana Ruiza, zakomponované do diela Libro de Buen Amor (1330 – 1343; Kniha pravej lásky) sa vyznačujú sa rustikálnosťou a mnohé majú parodickú a komickú podstatu. Na rozdiel od nich sa v serranillách markíza de Santillana prejavuje jemnosť, a elegancia a vyberaný vkus, pretože autor je už napojený na regeneračné humanistické tendencie. Za najväčší výdobytok Santillanových serraníll možno považovať ich formálnu dokonalosť a kultivovanosť výrazu, ako aj prepojenie dvorskej lyriky s ľudovou poéziou, samozrejme v jej štylizovanej podobe. Na kvality Santillanovej rafinovanosti, jemnosti a pôvabu upozorňuje Ján Zambor v komentári k svojmu prekladu najznámejšej serranilli La vaquera de la Finojosa (15. stor.; Pastierka z Finojosy, slov. 2021): „autor využil podnety domácej ľudovej lyriky, provensálskych a talianskych pastierskych piesní a dvorskej poézie, pričom dosiahol nezvyčajnú sviežosť, rafinovanosť, uhladenosť, jemnosť a pôvab.“ (Zambor 2021: 34) Báseň pozostáva zo 6 strof v šesťslabičných veršoch s rýmovou štruktúrou abba cdcdabba.
|
Moça tan fermosa |
Dievčatá z tých končín |
|
non vi en la frontera, |
prevyšuje v kráse |
|
como una vaquera |
tá, čo kravy pasie, |
|
de Finojosa. |
rodom z Finojosy. |
|
|
|
|
Faziendo la vía |
Idem a deň mdlý je, |
|
de Calatreveño |
cestou z Calatravy |
|
a Santa María |
do Santa Maríe, |
|
vençido de sueño |
priam spím od únavy |
|
por tierra frangosa |
zídem z cesty – osi |
|
perdí la carrera, |
a vtom čistom jase |
|
do vi a la ca vaquera |
vidím tú, čo pasie, |
|
de la Finojosa. |
dievča z Finojosy. |
|
.... |
.... |
|
marqués de Santillana, In. Díaz-Plaja 1968, 364 - 365 |
prebásnil Ján Zambor (2021, 33 – 34) |
Literatúra
Díaz-Plaja, Guillermo. 1968. Tesoro breve de las letras hispánica. Volumen I. Madrid: Editorial Magisterio Español.
Estébanez Calderón, Demetrio. [1996] 2004. Diccionario de términos literarios. 4. vyd. Madrid: Alianza Editorial.
Zambor, Ján. 2021. Kniha španielskej poézie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.