Crossover pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Explikácia pojmu
Termín crossover (z angl. crossover = prekríženie, križovanie, miešanie) označuje také príbehy rôznej mediálnej proveniencie, v ktorých dochádza k vzájomnej interakcii postáv diel rôznych autorov, resp. postáv rôznych diel toho istého autora. Za crossover možno pokladať aj kríženie osudov fiktívnych a historických, resp. reálnych postáv v rámci jedného príbehu.
Pojem crossover zároveň označuje aj taký druh literatúry, predovšetkým romány („crossover fiction“, „crossover novel“), ktorých čitateľská recepcia spôsobuje prekračovanie hraníc medzi literatúrou pre deti a mládež a pre dospelých, a to v obidvoch smeroch (románová séria Harry Potter od Joanne K. Rowlingovej sa stala populárnym čítaním aj v kruhu dospelých, z Robinsona Crusoea sa časom stala klasika dobrodružnej literatúry pre mládež). Crossoverom v tomto druhom význame sa heslo nezaoberá (por. Beckett 2009; Falconer 2009).
Crossover je špecifickým prípadom parciálnej intertextuality, keďže sa zakladá na čiastočnej fúzii samostatných fikčných možných svetov a vedie k vzniku nových – tematicky, žánrovo či štylisticky hybridných útvarov. Hybnou silou týchto sujetotvorných procesov je migrujúca postava, ktorá prekračuje hranice svojho vlastného univerza, vstupuje na cudzie územie, čo sa potom stáva zdrojom zvláštnych, nezvyčajných, niekedy až bizarných a absurdných stretnutí, konfliktov a rozuzlení. Aj z toho dôvodu crossover často vyúsťuje do paródie autora, diela či žánru, ale môže smerovať aj skôr k pastišu.
Postup medzitextovej migrácie postavy sa okrem literatúry využíva aj v komiksoch, filmoch, televíznych seriáloch a počítačových hrách, má teda transmediálnu platnosť. Crossover je rozšírený hlavne v populárnej kultúre, v rámci nej je typickým žánrom či subžánrom fanúšikovskej literatúry (fan fiction).
Za predchodcov crossoveru sa považujú cykly spájajúce slávnych hrdinov mytologických príbehov, legiend a folklóru (Iasón a Argonauti, rytierske romány Chretiena de Troyesa), ďalej scény z podsvetia, ktoré obsahujú rozhovor s duchmi veľkých osobností histórie, filozofie a umenia (Vergílius: Aeneis, Dante Alighieri: Divina Commedia) (Nevins 2001). Bližšie k dnešnej podobe žánru sú románové alebo poviedkové cykly vytvorené jedným autorom, ktoré na seba nadväzujú prostredníctvom putujúcich postáv a obyčajne sa odohrávajú v približne rovnakom prostredí. Takýto model tzv. autocrossoveru vytvoril Honoré de Balzac s ambicióznym cyklom románov, noviel a poviedok La Comédie humaine (Ľudská komédia, 1829 – 1850), naňho potom nadviazal svojimi románmi sledujúcimi osudy jednej rodiny Émile Zola (Les Rougon Macquart, Rougonovci-Macquartovci, 1871 – 1893). V týchto prípadoch sa návrat hlavných, vedľajších či epizodických postáv a kríženie ich osudov používa s cieľom podať čím komplexnejší obraz súdobej spoločnosti a vzbudiť v čitateľovi pocit, že sa pohybuje (už) v známom svete. Poukazuje to na úzke spojenie postavy s tematickou kategóriou priestoru. Implicitný crossoverový charakter má tvorba autorov, u ktorých sa priechodnosť naratívnych svetov samostatných diel permanentne a vzájomne naznačuje prostredníctvom intertextuálnych alúzií na kľúčové postavy, miesta a udalosti (Jules Verne, Stephen King).
Prvé crossoverové príbehy v dnešnom slova zmysle vznikli v 19. storočí, resp. na prelome 19. a 20. storočia, ich ozajstný rozkvet však zaznamenávame až v druhej polovici 20. storočia v rôznych žánroch a médiách populárnej kultúry, prednostne vo fanúšikovskej literatúre.
Na základe druhu interakcie postáv možno vyčleniť dva základné typy crossoveru: skupinový a konfrontačný. Ku skupinovým crossoverom („team up crossover“) patria príbehy, v ktorých sa stretávajú populárni hrdinovia buď rovnakého žánru, alebo odlišných žánrov, aby vytvorili skupinu fyzicky či intelektuálne výnimočných, a to so zámerom úspešne čeliť rôznym, najčastejšie celému svetu hroziacim nebezpečenstvám alebo vyriešiť zložité, nevysvetliteľné záhady. Prvým takýmto dielom boli parodicky ladené krátke poviedky Carolyn Wellsovej o slávnych neomylných detektívoch združenia Society of Infallible Detectives (1912 – 1917), tradícia zoskupenia populárnych veľkých detektívov pokračuje dodnes: Ödön Barsi: Egy lélek visszatér (Jedna duša sa vracia, 1947), Carlo Fruttero – Franco Lucentini: La veritá sul caso D. (1989; Pravda o případu D., čes. 1998), Dana Kapitáňová: Vražda v Slopnej (2008). Postavy team up crossoverov sa často vyberajú z časovo vymedzeného okruhu diel, ako je to v prípade komiksovej série Alana Moorea és Kevina OʼNeilla The League of Extraordinary Gentleman (Liga výnimočných, 1999), kde vytvárajú skupinu výnimočných protagonisti dobrodružných, strašidelných a kriminálnych príbehov anglickej literatúry 19. storočia. Na podobnom princípe stavia svoj románový debut Theodora Gross (The Strange Case of Alchemist’s Daughter, 2017; Případ alchymistovy dcery, čes. 2020), ibaže si zvolila ženské postavy rovnakých a podobných románov a poviedok tohto obdobia. Vo svete komiksov je spojenie superhrdinov s výnimočnými schopnosťami rozšírené už od štyridsiatych rokov 20. storočia: Avengers (1. časť 1963), Secret Wars (Tajné vojny, 1984 – 1985). Treba dodať, že združenie hrdinov do nového príbehu sa nie v každom prípade spája s dobrými úmyslami a ušľachtilými cieľmi: v komiksovej sérii Acts Of Vengeance (Akty pomsty, 1989 – 1990) sa pod vedením Lokiho spoja zloduchovia rôznych komiksových príbehov s úmyslom zničiť superhrdinov.
V prípade konfrontačného crossoveru („versus crossover“) ide o konfrontáciu žánrovo typických protagonistov, ktorí sa vďaka intencii tvorcov ocitajú v pozícii vzájomného nepriateľa. Často je to súboj pozitívnych a negatívnych postáv (Lorent D. Estleman: Sherlock Holmes vs. Dracula, 1978; Lois H. Gresh: Sherlock Holmes vs. Cthulhu, 2017), ale antagonistami sa môžu stať aj nositelia rovnakých ideológií a naratívnych funkcií (napr. v komiksoch Superman vs. the Amazing Spider-man, Batman vs. Superman). Tento postup sa často využíva aj v hororových alebo v sci-fi filmoch: King Kong vs. Godzilla (1962), Freddy vs. Jason (2003), Alien vs. Predator (2004).
V odbornej literatúre sa crossoveru najpodrobnejšie venuje v rámci výskumu fan fiction, či už ide o historické (Nevins 2001), žanrovo-typologické otázky (Derecho 2006; Perzyńska 2015; Jankowiak 2013), o špecifiká intertextuálnych vzťahov (Abbasová 2018, 71 – 95) a transformatívnych postupov svetotvorby (Samutina 2016), alebo o spôsoby a motivácie prepisu kanonických fikčných univerz fanúšikmi (Flynn 2010; Ciotti 2011). Komiksové série založené na crossoverovom princípe sa analyzujú tak z pohľadu funkcie kultúrnej pamäti mobilizovaných sujetov, ich pretvorení a spoločensko-politickej alegorizácie, ako aj z aspektu zmien rodu, rasy a morálneho profilu hlavných charakterov (Gordon 2016). Crossover úzko súvisí aj s teoretickými otázkami postavy a spojovaním, resp. krížením príbehových svetov, ktorými sa zaoberá naratológia, teória fikcie (Margolin 2017) a literárna semiotika (Benyovszky 2015).
Literatúra
Abbasová, Veronika. 2018. Fanfikce. Ženská literatura nového věku. Praha: Univerzita Karlova v Prahe.
Beckett, Sandra L. 2009. Crossover Fiction. Global and Historical Perspectives. New York – London: Routledge.
Benyovszky, Krisztián. 2015. „Semiotika literárnej postavy. Prípad crossover.“ In Semiotika literatúry. Teoretické východiská a súčasné dilemy, ed. Dušan Teplan, 230 – 243. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Ciotti, Fabio. 2011. „Fan fiction, letteratura arcontica e mondi possibili.“ Testo & Senso 12: s. p. Dostupné na: https://testoesenso.it/index.php/testoesenso/article/view/6 [cit. 17. 5. 2023].
Derecho, Abigail. 2006. „Archontic Literature: a Definition, a History and Several Theories of Fan Fiction.“ In Fan Fiction and Fan Communities in the Age of the Internet: New Essays, eds. Karen Hellekson – Kristina Busse, 61 – 78. Jefferson, North Carolina: Mcfarland.
Falconer, Rachel. 2009. The Crossover Novel: Contemporary Children’s Fiction and Its Adult Readership. New York – London: Routledge.
Flynn, Julie. 2010. „Dean, Mal and Snape Walk into a Bar: Lessons in Crossing Over.“ In Writing and the Digital Generation. Essays on New Media Rhetoric, ed. Heather Urbanski, 132 – 134. Jefferson, North Carolina – London: McFarland & Company, Inc., Publishers.
Gordon, Neta. 2016. A Tour of Fabletown: Patterns and Plots in Bill Willingham’s Fables. Jefferson, North Carolina: Mcfarland.
Jankowiak, Daria. 2013. „Fanfikcja jako przykład instrumentalizacji literatury, czyli niespodziewane (z)użycie tekstów literackich.“ Litteraria Copernicana 2, 12: 105 – 117.
Margolin, Ugo. 2017. „Postavy a jejich verze.“ In O fikci nově, eds. Calin-Andrei Mihailescu – Walid Hamarnen, prel. Lubomir Doležel, 153 – 181. Praha: Akademia.
Nevins, Jeff. 2001. „On Crossovers.“ Tripod.com. Dostupné na: http://ratmmjess.tripod.com/crossovers.html [cit. 17. 5. 2023].
Perzyńska, Anna. 2015. „Literackie zabawy w środowiskach fanowskich. Studium przypadku.“ Teksty Drugie 3: 246 – 260.
Samutina, Natalia. 2016. „Fan fiction as world-building: transformative reception in crossover writing.“ Continuum 30, 4: 433 – 450.