Prototypové príbehy pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Prototype-based stories, story prototypes (en-GB)
Explikácia pojmu
Už kulturologické a mytologicko-rituálne výskumy opakujúcich sa „archetypálnych“ vzorcov a symbolov v literárnych príbehoch (Northrop Frye) upozornili na existenciu naratívnych univerzálií. Ich výskyt v rôznych literárnych tradíciách, ale nezávisle na sebe, vyústil do predpokladu, že sú podmienené podobnými kognitívnymi procesmi u príslušníkov rozličných kultúr. Táto problematika univerzálnych rozprávačských konceptov zaujala aj kognitívnych naratológov, predovšetkým Patricka Colma Hogana.
Hogan (2003) spojil opakujúce sa naratívne procedúry s niektorými primárnymi emóciami a na tomto základe identifikoval hlavné „príbehové prototypy“[1] naprieč kultúrami. Jeho prínosom je výklad prototypového romantického, hrdinského, transcendentálneho a obetného príbehu v rámci pocitov a citov akými sú zaľúbenosť a slasť, túžba po ukojení hladu a smädu a v neposlednom rade aj hnev a strach. Cieľovou emóciou je šťastie (menej intenzívnym pocitom je pocit uspokojenia) a opakom je smútok či pocit určitého nedostatku. Šťastie môže byť fyzické, osobné, sociálne, transcendentálne a etické. S fyzickým šťastím sa spája dostatok jedla a pitia a tieto potreby sa v literatúre objavujú v prototypovom príbehu obetovania, orientovanom na zabezpečenie prežitia. Osobné šťastie súvisí s duševne i telesne naplneným ľúbostným vzťahom a premieta sa do romantickej tragikomédie. Spoločenské šťastie je podmienené spoločenskou mocou a literatúra ho eviduje v prototypovej hrdinskej tragikomédii. Transcendentálne alebo tiež nadpozemské či náboženské šťastie je duchovné a upevňuje sa prostredníctvom prototypového transcendentálneho príbehu. S týmto prototypovým príbehom úzko súvisí už spomínaný príbehový prototyp obety.
Neutíchajúca, stále nová ponuka romantických mileneckých tragikomédií, sústavné vymýšľanie viac alebo menej pútavých hrdinských bojov o spoločenské postavenie a politickú moc, neustále variácie na povedomé príklady duchovnej cesty a tiež návratné podsúvanie dejov o prežití ľudí pri nedostatku jedla alebo vody nie je len o opakovaní daných tém, ale aj o opakovaní fixovaných štruktúr týchto príbehov. Témy aj naratívne štruktúry sú samozrejme kombinovateľné, ale vo fabulácii väčšinou dominuje iba jeden z prototypových príbehov.
Vymedzené prototypové emocionálno-naratívne vzorce pôsobia v literárnej komunikácii buď ako uvedomované, naučené schémy alebo len intuitívne pociťované koordináty, ktoré sa podieľajú na tvorbe i analýze a interpretácií literatúry. Z kognitívneho hľadiska platí, že prototypové príbehy sú rovnako súčasťou ľudskej mysle ako aj literárneho materiálu.
Literatúra
Hogan, Patrick Colm. 2003. The Mind and Its Stories: Narrative Universals and Human Emotion. Cambridge: Cambridge University Press.
[1] Otázka primárnych emócií nie je doteraz doriešená, rôzni autori považujú za základné emócie rôzne pocity a city. Hoganov dôraz na základné emócie ho síce motivuje používať aj termín “story prototype” (príbehový prototyp), ale kvôli nevyjasnenému registru a fungovaniu základných emócií sa ako korektnejší javí termín “prototype-based story”, čiže príbeh založený na prototype, respektíve prototypový príbeh.