Kognitívna teória prototypov pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Cognitive theory of prototypes (en-GB)
Explikácia pojmu
Klasické modely poznávania majú pevné hranice. Napríklad objektivistická teória prototypov má dve možnosti, ako charakterizovať členstvo v množine: môže členy predpovedať presnými, nevyhnutnými a postačujúcimi podmienkami a pravidlami alebo môže vypísať ich konečný zoznam. Napríklad za ovocie sa neprijíma nijaké jablko, ktoré nespĺňa kritériá jablka, lebo každé ovocie buď je, alebo nie je jablkom.
Avšak maľované plastové jablko môže byť považované za jablko. Kríženec hrušky a jablka sa môže brať ako zlý príklad jablka. Tieto prípady rešpektuje až kognitívna teória prototypov, ktorá berie do úvahy aj motiváciu podloženú ľudskými skúsenosťami a vedomosťami. Za zakladateľku tohto prístupu sa považuje Eleanor Roschová (1983, 1975).
Položky v kategóriách, ktoré sú úplne motivované, sú predvídateľné, a tie, ktoré sú plne nemotivované, sú ľubovoľné. Väčšina príkladov prirodzenej kategorizácie sa však nachádza niekde medzi, čiže sú čiastočne motivované. Kategórie, kde sú členy odstupňované, majú nejasné hranice, stupňovitú škálu členstva a centrálne členy, ktorých stupeň členstva je jedna (na škále od jednej po nulu). Napríklad existuje „presná“ žltá a menej žltá, a na tomto odstupňovaní sa podieľajú fyzické vlastnosti sveta, biológia človeka, ľudská myseľ i kultúrne aspekty (napríklad sú kultúry, ktoré rozoznávajú len dve farby). Iné kategórie, ako napríklad kategória „motýľ“, už majú pomerne pevné hranice, ale, ako v predchádzajúcom prípade, tiež obsahujú vnútorne stupňované modifikácie, keď niektoré členy kategórie sú lepšími príkladmi tejto kategórie ako iné členy (napríklad babôčka pávooká oproti okáň vŕbový, hoci tento nočný motýľ je považovaný za najväčšieho motýľa na svete).
Štruktúry kategórií a prototypové javy sú vedľajšími produktmi usporadúvania nášho myslenia prostredníctvom idealizovaných kognitívnych modelov (Lakoff 2006). Napríklad „otec“ môže byť biologický, ten, čo daroval spermie, adoptívny či nevlastný otec Všetci sú otcami vzhľadom na idealizovaný kognitívny model. Keď sa kategorizačné vlastnosti (pre „otca“) podmienené ľudskou interakciou so svetom uplatňujú ako zväzky interakčných charakteristík a fungujú ako celok, dochádza k vytyčovaniu prototypu. Napríklad pod vplyvom stereotypov je najlepším príkladom, prototypom „matky“ biologická matka, ktorá je ženou v domácnosti, jej hlavnou činnosťou je starostlivosť o dieťa a je vydaná za otca svojho dieťaťa. V západnej kultúre však tento konzervatívnejší prototyp už dlhšie narúša spoločensky sa presadzujúca „pracujúca matka“. Utvára sa tak zmiešaný prototyp matky aktívnej v práci a zároveň zvládajúcej deti i domácnosť. Zároveň sa rodinné záležitosti čoraz viac presúvajú aj na otcov. Takže to, ktorý prototyp je individuálne alebo aj kolektívne považovaný za reprezentatívnejší, má rôzne dôvody. Inak povedané, pravidlá, generujúce rôzne prototypy matiek a otcov, sú dané spoločensky, neexistuje jednotné všeobecné pravidlo.
Vzhľadom na rôzne štruktúry kategórií rozoznávame viaceré priamočiare spôsoby vzniku prototypov (Lakoff 2006):
- Metonýmia: Pre kategóriu B, ak A je buď členom alebo podkategóriou B a metonymicky zastupuje B, čiže je spoločenským stereotypom, typickým príkladom, ideálom, podmodelom, je A najlepším príkladom B.
- Radiálna kategória: Pre kategóriu B s radiálnou štruktúrou a A v jej centre je A najlepším príkladom B.
- Generatívna kategória: Ak je B kategória generovaná pravidlom z podkategórie alebo z člena A, potom je A najlepším príkladom B.
- Odstupňovaná kategória: Pre odstupňovanú kategóriu B (od 0 po 1), keď A je jej členom so stupňom 1, bude A najlepším príkladom B.
- Klasická kategória: Ide o kognitívny model obsahujúci zväzok rysov, ktorý charakterizuje klasickú kategóriu B. Ak má A všetky vlastnosti obsiahnuté vo zväzku rysov, potom je najlepším príkladom B. Prvok C, ktorý má niektoré vlastnosti z daného zväzku, sa bude nachádzať mimo kategórie B, ale v takýchto prípadoch možno chápať B za stupňovanú kategóriu, kde elementy s istým stupňom podobnosti voči členom kategórie B sa dajú považovať za položky kategórie B do určitej miery.
Lingvistická teória prototypov ovplyvnila aj literárnu vedu. Patrick Colm Hogan (2003) predložil teóriu prototypových príbehov, založenú aj na predchádzajúcich kultúrno-mytologických štúdiách Northropa Fryea. Hoganovým hlavným hľadiskom okrem literatúry je kognitívna veda, cez ktorú vysvetľuje pôvod, štruktúru a fungovanie univerzálnych príbehov. Medzi „príbehové prototypy“ zaradil romantickú a hrdinskú tragikomédiu a príbeh obetovania. Ich zdrojom sú prototypové túžby a emócie. Prototypové romantické rozprávanie sa odvodzuje od túžby po jednote v láske, hrdinské príbehy odrážajú túžbu po (spoločenskej) moci a príbeh obety sa spája s túžbou uspokojiť hlad a smäd. Keďže Hoganove prototypové príbehy sú podmienené a prelínané s prototypovými pocitmi a citmi, vzniká otázka, či sú literárne univerzálne prototypy („story prototypes“) porovnateľné s Jungovými archetypmi, ktoré údajne obsahuje ľudské nevedomie. Rozdiel je v tom, že u Hogana dominuje kognitívny pohľad na literárny príbeh, a nie imaginatívna psychológia, ako je to v Jungovom prípade.
Literatúra
Hogan, Patrick Colm. 2003. The Mind and Its Stories: Narrative Universals and Human Emotion. Cambridge: Cambridge University Press.
Lakoff, George. 2006. Ženy, oheň a nebezpečné věci. Prel. Dominik Lukeš. Praha: Triáda.
Rosch, Eleanor. 1975. „Cognitive Reference Points.“ Cognitive Psychology, 7, 4: 532-547.
Rosch, Eleanor. 1983. „Prototype Classification and Logical Classification: The Two Systems.“ In New Trends in Cognitive Representation: Challenges to Piaget´s Theory, ed. Ellin K. Scholnick, 73-86. Hillsdale, N. J.: Lawrence Erlbaum Associates.