Environmentálna komparatistika pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Environmental comparative literature (en-GB)
- Littérature comparée environnementale (fr)
Explikácia pojmu
Environmentálna komparatistika alebo environmentálna porovnávacia literatúra je termín, ktorý do literárnej vedy zaviedol španielsky komparatista César Domínguez. Táto vetva komparatistiky vzniká podľa neho na priesečníku „medzi rozvíjajúcou sa oblasťou biokultúrnej rozmanitosti a komparatistikou“[1] (2025, 324). Ide o strešný termín, konceptuálnu kategóriu, ktorá sa pohybuje medzi komparatistikou, ekolingvistikou, ekokriticizmom, geokritikou, kultúrnou geografiou, ekológiou kultúry, priestorovou humanistikou, environmentálnou históriou a environmentálnou humanistikou. „Je to inkluzívna podoblasť štúdia pre rôzne komparatívne pohľady na interakcie literatúry a životného prostredia, ktorá sa zameriava na otázky súvisiace s biokultúrnou rozmanitosťou. Podporuje aj rôzne typy angažovanosti v environmentálno-literárnych problémoch“[2] (2024, 327).
Domíngueza k úvahám o environmentálnej komparatistike doviedla naliehavosť, ktorá dala v minulosti vzniknúť takým oblastiam, ako je napr. „naliehavá antropológia“ (urgent anthropology). Ide o reakciu na environmentálne výzvy, v prípade environmentálnej porovnávacej literatúry na výzvu spojenú s vymieraním jazykov, a teda implicitne aj literatúr a slovesnosti v týchto jazykoch (Steiner 2010; Romaine 2018; Krauss 1992; UNESCO 2003). K rozvoju tohto konceptu prispela i teória komparatívneho ekokriticizmu a eko-kozmopolitizmu Ursuly K. Heise (2013; 2017).
Ďalším východiskom pre Domínguezovu environmentálnu komparatistiku je vyššie spomínaná biokultúrna rozmanitosť, ako ju definujú napr. Luisa Maffi (2014) alebo Tove Skutnabb-Kangas a David Harmon: „rozmanitosť života v každom z jeho prejavov – biologickom, kultúrnom a jazykovom –, ktoré sa navzájom ovplyvňujú s abiotickou rozmanitosťou planéty a vytvárajú komplexný adaptívny systém, ktorý podporuje život na Zemi“[3] (2018, 7). Domínguez uvažuje o kvantifikácii jednotlivých ukazovateľov kultúrnej rozmanitosti, pretože ako vektory jej indexu boli zatiaľ použité len jazyk, náboženstvo a etnicita, nie literatúra. Podľa neho však potrebné dáta môže poskytnúť práve environmentálna porovnávacia literatúra (ako podoblasť porovnávacej literatúry), kde sa porovnávanie medzi literatúrami či inými sférami ľudského umeleckého vyjadrenia bude diať v spojitosti nielen s ľudským, ale aj s fyzickým prostredím. Autor navrhuje aj niekoľko tematických výskumných okruhov, ako výskum korelácie medzi geografickou distribúciou druhov a jazykmi, výskum literatúr v ohrozených jazykoch (aj európskych), v jazykoch, ktoré sa nenachádzajú na najvyšších priečkach svetovej frekvencie, v domorodých jazykoch alebo v jazykoch, ktoré nemajú písanú podobu, existujú len ústne, či zadefinovanie „literárnej diverzity“ a pod.
Environmentálna komparatistika má podľa Domíngueza aj filozofickú a etickú stránku, ktorá môže byť prínosom pre dlhodobý záväzok komparatistiky k pacifizmu. „Ak je konečným objektom výskumu porovnávacej literatúry svetová literatúra, čoraz ničivejšia sila ohrozenia a vymierania jazykov môže vyústiť do toho, čo Erich Auerbach predpokladal ako ,jedinú literárnu kultúru, len niekoľko literárnych jazykov a možno aj jediný literárny jazyk. A tým by sa zároveň zrealizoval aj zničil pojem Weltliteratur.ʻ K tejto deštrukcii paradoxne prispieva aj porovnávacia literatúra“[4] (2024, 330).
Environmentálna komparatistika podľa jej autora vzniká v režime „citlivosti na ohrozenie“ (330), a preto sa konfrontuje s mnohými výzvami „od ľahkej extrapolácie, ktorá nás vedie od ohrozenia jazyka k ohrozeniu literatúry a posadnutosti inventarizáciou a klasifikáciou, až po snahu o zachovanie, nostalgické pohnútky, zneužívanie biologických metafor a zbavenie sa schopnosti konať [agency]“[5] (330). Domínguez zároveň upozorňuje, že existuje nebezpečenstvo „reifikácie jazykov a literatúr“ ako predmetov, ktoré treba zachovať, hoci jazyky a literatúry sú v skutočnosti procesmi sociálnej a environmentálnej interakcie, ktoré definujú konkrétne ľudské spoločenstvá. Environmentálna komparatistika podľa neho ďaleko prekračuje rámec len jednej z odnoží literárnej vedy a stáva sa spôsobom nazerania na svet, v ktorom sa príroda aj kultúra vyvíjali podobným spôsobom a sú ohrozené podobnými nebezpečenstvami.
Literatúra
Domínguez, César. 2025. „24. Environmental Comparative Literature.“ In The Routledge Companion to Global Comparative Literature, eds. Zhang Longxi – Omid Azadibougar, 322 – 332 . New York – Abindgdon: Routledge.
Heise, Ursula K. 2013. „Comparative Ecocriticism in the Anthropocene.“ Komparatistik: Jahrbuch der Deutschen Gesellschaft für Allgemeine und Vergleichende Literaturwissenschaft 25: 19– 30.
Heise, Ursula, 2017. „Comparative Literature and the Environmental Humanities.“ In Futures of Comparative Literature: ACLA State of the Discipline Report, ed. Ursula K. Heise – Dudley Andrew – Alexander Beecroft – Jessica Berman – David Damrosch – Guillermina De Ferrari – César Domínguez – Barbara Harlow – Eric Hayot, 293 – 301. Abingdon – New York: Routledge.
Maffi, Luisa. 2014. “Biocultural Diversity: The True Web of Life.” In An Introduction to Biocultural Diversity, eds. Luisa Maffi – Ortixia Dilts, 6 – 16. Salt Spring Island: Terralingua.
Skutnabb-Kangas, Tove – David Harmon. 2018. „Biological Diversity and Language Diversity: Parallels and Differences.“ In The Routledge Handbook of Ecolinguistics, eds. Alwin F. Fill – Hermine Penz, 11 – 25. Abingdon – New York: Routledge.
Steiner, George. [1975] 2010. Po Bábelu: Otázky jazyka a překladu. Prel. Šárka Grauová. Praha: Triáda.
Suberchicot, Alain. 2012. Littérature et environnement: Pour une écocritique comparée. Paris: Honoré Champion.
UNESCO Ad Hoc Expert Group on Endangered Languages. „Language Vitality and Endangerment.“ UNESCO. Dostupné na: https://ich.unesco.org/doc/src/00120-EN.pdf [cit. 19. 5. 2025].
[1] „[…] an encounter between the emerging field of biocultural diversity and comparative literature.“
[2] „My definition of this subfield reads as follows: environmental comparative literature is an overarching term that arises as a conceptual category which sits above tensions between comparative literature, ecolinguistics, ecocriticism, geocriticism, cultural geography, ecology of culture, spatial humanities, environmental history and environmental humanities. It is an inclusive subfield of study for diverse comparative perspectives on literature-environment interactions which focuses on issues related to biocultural diversity. It promotes various types of engagement with environmental-literary problems as well.“
[3] „the variety of life in each of its manifestations – biological, cultural, and linguistic – all of which interact with the planet’s abiotic diversity to form a complex adaptive system that supports life on Earth.“
[4] „If the ultimate research object for comparative literature is world literature, the increasingly destructive force of language endangerment and extinction may result in what Erich Auerbach anticipated as ʻa single literary culture, only a few literary languages, and perhaps even a single literary language. And herewith the notion of Weltliteratur would be at once realized and destroyed,’ a destruction to which, ironically, comparative literature has been contributing […].“
[5] „In this regime, environmental comparative literature is confronted with numerous challenges, from an easy extrapolation that takes us from language endangerment to literary endangerment and an obsession with inventorying and ranking, to an urge for preservation, a nostalgic drive, the abuse of biological metaphors and deprivation of agency, to name a few.“