Medziliterárnosť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Interliterariness (en-GB)
- Interliterarität (de)
- Interlittérarité (fr)
Explikácia pojmu
Medziliterárnosť je kľúčovým pojmom teórie medziliterárneho procesu, ktorú formuloval Dionýz Ďurišin. Pojem medziliterárnosti vznikol v nadväznosti na formalistický pojem literárnosť. Medziliterárnosť označuje vzťahy, prepojenia a dynamiku medzi rôznymi národnými literatúrami.
Základnou tézou Ďurišinovej koncepcie je skutočnosť, že žiadna literatúra sa nevyvíja izolovane – všetky literatúry sú súčasťou svetového literárneho systému. Ďurišin kladie dôraz na to, čo je medzi literatúrami – teda na medziliterárne vzťahy, ktoré sa vytvárajú prostredníctvom spoločných tém, žánrov, ideí, poetík, štýlových tendencií či historických skúseností. Tieto vzťahy podľa neho formujú osobitý jav – medziliterárny proces, ktorý chápe ako nepretržitý vývinový pohyb v rámci svetovej literatúry. Medziliterárny pohyb sa prejavuje vo forme geneticko-kontaktových vzťahov a typologických súvislostí. V rámci tohto procesu dochádza k formovaniu medziliterárnych spoločenstiev a centrizmov. Konečnou jednotkou medziliterárneho procesu je svetová literatúra. Medziliterárnosť je ontologickou podstatou medziliterárneho procesu.
Z metodologického hľadiska je Ďurišinova koncepcia medziliterárnosti významná najmä preto, že poskytuje alternatívu k eurocentrickému a nacionalistickému chápaniu literárneho vývinu. Nekladie dôraz na tzv. veľké národné literatúry, ako sú anglická, nemecká či francúzska, ale vytvára priestor aj pre tzv. „malé literatúry“. V jeho koncepcii má každá literatúra potenciál spoluvytvárať svetovú literatúru ako dynamický a pluralitný systém.
Ďurišin svojou teóriou medziliterárnosti presahuje nielen tradičnú komparatistiku, ale aj úzke chápanie literatúry ako autonómneho estetického systému. Literatúru chápe ako živý proces vzájomného spolupôsobenia kultúr, ktorý je podmienený spoločensko-historickým vývinom a potrebou komunikácie medzi národmi. Medziliterárnosť teda nie je len opis existujúcich vzťahov medzi literatúrami, ale aj model porozumenia literatúre ako celosvetovému, prepojenému javu, ktorý vzniká vďaka neustálej výmene a tvorivému dialógu.
Literatúra
Ďurišin, Dionýz. 1992. Čo je svetová literatúra? Bratislava: Vydavateľstvo Obzor.
Ďurišin, Dionýz. 1993. Osobitné medziliterárne spoločenstvá 6. Pojmy a princípy. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV.
Ďurišin, Dionýz. 1995. Teória medziliterárneho procesu I/Théorie du processus interlitteraire I. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV.