Contrapasso pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Umkehrung (de)
- Contrapasso (en-GB)
- Contrapasso (fr)
Explikácia pojmu
Contrapasso (čítaj: kontrapasso) predstavuje zákon alebo princíp odplaty, trest oko za oko, zub za zub. Termín pochádza zo stredovekej latinčiny (contrapassum, „contra“, proti, a „pati“, trpieť; min. príčastie passum) (Treccani). Významovo nadväzuje na biblický princíp odplaty oko za oko, zub za zub (Ex 21, 23; Lv 24, 17 – 20; Dt 19, 21). Zároveň kalkuje grécke slovo antipeponthòs, ktoré v tomto zmysle použil aj Aristoteles v Etike a ktoré sa bežne používalo v scholastickej terminológii, napríklad u Tomáša Akvinského v Summe theologiae, na označenie situácie, keď sa vina (hriech) zhoduje s trestom podľa Božieho súdu (Chiavacci Leonardi [2001] 2010, 498).
V diele Danteho Alighieriho Divina commedia (1321; Božská komédia, slov. 2019)[1] predstavuje contrapasso jeden zo základných zákonov. Autor na ňom vybudoval celý penálny kódex dvoch záhrobných ríš (Felix 2005, 306), teda zásady trestania hriešnikov v pekle a kajúcnikov v očistci. Contrapasso vyjadruje vzťah medzi vinou a trestom, ktorý môže byť analogický (trest sa podobá hriechu, ako napr. u chlipných a smilných duší, ktoré sú trestané v druhom pekelnom kruhu: počas života sa nechali unášať vášňami a telesnými pudmi, vlastnou žiadostivosťou, teraz sú zmietané nikdy neutíchajúcou pekelnou víchricou; Peklo, V. spev) alebo vo významovej opozícii (trest je protikladom hriechu, napr. u samovrahov v druhom okruží siedmeho kruhu: odvrhli život, preto je ich trestom vegetovanie v najnižšej forme organického života ako stromy a kry; počas života v sebe nenašli silu odolať útokom vlastných samovražedných myšlienok, v pekle na nich útočia Harpye a neustále im jatria rany; Peklo, XIII. spev).
Stvárnenie contrapassa má rôzne kvalitatívne podoby a nie všetky tresty sa danteológom doposiaľ podarilo jasne či zhodne vysvetliť. Účel princípu contrapasso sa v Pekle a v Očistci líši: kým v pekle trest zdôrazňuje žalostný spôsob existencie hriešnikov, ich trvalé spojenie s hriechom, a teda zaslúžené večné odsúdenie, v očistci ide skôr o nápravný prostriedok, ktorý má eliminovať počas života vybudovaný návyk konať istý hriech, a teda kajúcnik sa má očistiť od akejkoľvek pripútanosti k hriechu a kajať sa za dôsledky (aj vyznaných) smrteľných hriechov.
Dante použil tento pojem v prvej kantike explicitne len jediný raz (v prebásnení Viliama Turčányho „zákon odplaty“, Peklo, XXVIII. spev, v. 142), a to slovami Bertranda de Borna, jedného z najslávnejších trubadúrov 2. polovice 12. storočia, umiestneného v ôsmom kruhu pekla, v deviatom zložľabe, kde sú trestaní rozsievači nezhôd, rozkolov a schiziem (Dante ho v De Vulgari Eloquentia (asi 1303 – 1304) označil za „pevca zbraní“, pretože písal najmä o zbraniach, vojnách a politických otázkach).
Princíp odplaty bol známy aj v ľudovej tvorbe, najmä v rôznych víziách záhrobných ríš (napr. Visio Tungdali), podľa komentátora Arnalda Momigliana (in Felix 2005, 306) sa však Dante presným zachovávaním princípu od nich zásadne oddialil, pretože v tele a na tele hriešnikov rozličných kategórií môžeme čítať ich hriech ako v otvorenej knihe. Pre Danteho je typické „potvrdzovanie“ istej doktríny, zákona či filozofie viacvrstvovo, prostredníctvom viacerých zdrojov, akoby jeden zdroj potvrdzoval druhý, a takýto úzus tu odôvodňuje ľudové, náboženské aj filozofické používanie pojmu.
Problematike contrapassa sa zásadnejšie venovali komentátori, ako Francesco DʼOvidio, Arnaldo Momigliano, Giovanni Busnelli, Massimo Baldini a i. U nás pravdepodobne pre úspornosť vyjadrovania sa Felix v Komentári k Peklu prikláňa k výrazu v talianskom tvare, použije ho dokonca asi 45-krát.
Literatúra
Alighieri, Dante. 2019. Božská komédia. Prel. Viliam Turčány – Jozef Felix. Trnava: Spolok svätého Vojtecha.
Alighieri, Dante. 1982. Očistec. Prel. Viliam Turčány – Jozef Felix. Bratislava: Tatran.
Alighieri, Dante. 1964. Peklo. Prel. Viliam Turčány – Jozef Felix. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry.
Alighieri, Dante. 1965. Peklo. Prel. Karol Strmeň. Cleveland, Roma, München: Slovanský ústav.
Alighieri, Dante. 1978. Božská komédia 1 (Peklo). Prel. Mikuláš Pažitka. Kanada: Dobrá kniha.
Alighieri, Dante. 2005. Peklo. Prel. Viliam Turčány – Jozef Felix. Bratislava: Società Dante Alighieri.
Alighieri, Dante. 1986. Raj. Prel. Viliam Turčány. Bratislava: Tatran.
Alighieri, Dante. 2017. Danteho Raj. Prel. Pavol Koprda. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Alighieri, Dante. 2020. Raj. Prel. Pavol Koprda. Bratislava: Perfekt.
Alighieri, Dante. 2022. Hostina. Prel. Pavol Koprda. Bratislava: Perfekt.
DʼOvidio, Francesco. 1923. Sette chiose alla Commedia. Firenze: Sansoni.
Felix, Jozef. 2005. „Komentár.“ In Božská komédia. Peklo, Dante Alighieri, 295 – 405. Bratislava: Spoločnosť Dante Alighieri.
Chiavacci Leonardi, Anna Maria, ed. [2001] 2010. Dante Alighieri: Commedia con il commento di Anna Maria Chiavacci Leonardi. Bologna: Zanichelli.
Pasquazi, Silvio. 1970. „Contrapasso.“ Enciclopedia Dantesca. Dostupné na: https://www.treccani.it/enciclopedia/contrapasso_%28Enciclopedia-Dantesca%29/ [cit. 05. 01. 2023].
Šavelová, Monika. 2017. „K prekladom Božskej komédie na Slovensku.“ Proudy 1. Dostupné online: https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2017/1/savelova_k_prekladom_bozskej_komedie.php [cit. 31. 05. 2023].
Stránka Treccani. Vocabolario online. Dostupné na: https://www.treccani.it/vocabolario/contrappasso1/ [cit. 04. 01. 2023].
[1] Danteho najznámejšie dielo Divina Commedia (slov. Božská komédia) u nás vychádzalo najprv čiastkovo, tzn. ako preklady jedného alebo viacerých spevov, prvý ucelený preklad jednotlivých kantík (dielov) vydaný na našom území vypracovali až Jozef Felix a Viliam Turčány: prvá kantika Inferno (1314; slov. Peklo) vyšla v roku 1964 a neskôr v reedícii v roku 2005; druhá kantika Purgatorio (asi 1316; slov. Očistec), na ktorej spolupracovali Felix a Turčány asi do polovice, vyšla v roku 1982, tretia kantika Paradiso (asi 1321; slov. Raj) vyšla v roku 1986. Ako kompletné dielo v jedinom zväzku vyšla Božská komédia len raz, v roku 2019 v preklade Felixa a Turčányho (Šavelová 2017). Dve slovenské Peklá vyšli aj v exile, prvé v preklade Karola Strmeňa, druhé v preklade Mikuláša Pažitku. Z 21. storočia pochádzajú preklady Pavla Koprdu, ktorý prekladal Raj (2017 a 2020) a ďalšie Alighieriho dielo Convivio (medzi 1304 – 1307; Hostina, slov. 2022).
rok prvej publikácie: 2025