Procedurálna pamäť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Procedural memory (en-GB)
- Prozedurales Gedächtnis (de)
- Mémoire procédurale (fr)
Explikácia pojmu
Procedurálna pamäť, ktorá sa zvykne nazývať aj ako implicitná pamäť, je druhom dlhodobej pamäti. Procedurálna pamäť sa podieľa na vykonávaní rôznych rutinných činností a zručností.
Procedurálna (implicitná, nedeklaratívna, behaviorálna) pamäť obsahuje automatizované zručnosti a rutinné správanie, motorické programy a stratégie myslenia a funguje kvázi na pozadí vedomej (verbalizovateľnej, deklaratívnej) pamäti a bez nutnosti explicitnej spomienky na príslušné skúsenosti. Christian Becker-Carus a Mike Wendt preto používajú kategórie explicitno-deklaratívna a implicitno-procesuálna pamäť (Becker-Carus – Wendt [2004] 2017).
Procedurálne poznatky sa vzťahujú na kognitívne mechanizmy, ktoré umožňujú jednotlivcom vykonávať kognitívne a motorické činnosti bez toho, aby si museli vedome spomínať na jednotlivé zložky týchto zväčša komplexných obsahov. Podstatným dištinktívnym znakom procedurálnej pamäti a deklaratívnej pamäti je (okrem verbalizovateľnosti v prípade deklaratívnej pamäti) spôsob, akým sa príslušné obsahy získavajú. Obsahy deklaratívnej pamäti možno získať v momente zážitku, obsahy procedurálnej pamäti si vyžadujú rutinizáciu, v rámci ktorej sa príslušná schopnosť/zručnosť neustále opakuje a zdokonaľuje (Anderson [1988] 2001). Príklady obsahov procedurálnej pamäti, ako je jazda autom, plávanie a pod., nemusia byť nevyhnutne nedeklaratívne od začiatku. Až pri dostatočnom opakovaní rutín sa príslušný komplex zautomatizuje, a tým sa zmení jeho charakter z obsahu deklaratívnej pamäti na obsah do nedeklaratívnej pamäti.
Literatúra
Anderson, John R. [1988] 2001. Kognitive Psychologie. Heidelberg: Spektrum der Wissenschaft.
Becker-Carus, Christian – Mike Wendt. [2004] 2017. Allgemeine Psychologie. Eine Einführung. Berlin – Heidelberg: Springer Verlag GmbH. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-662-53006-1.
Tobinski, David A. 2017. Kognitive Psychologie. Problemlösen, Komplexität und Gedächtnis. Berlin: Springer-Verlag. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-662-53948-4.
Tulving, Endel – Daniel L. Schacter. 1990. „Priming and human memory systems.“ Science 247, 4940: 301 – 306. DOI: 10.1126/science.2296719.
Tulving, Endel. 1972. „Episodic and semantic memory.“ In Organization of memory, eds. Endel Tulving – Wayne Donaldson, 381 – 403. New York: Academic Press.
Tulving, Endel. 1985. „How many memory systems are there?“ American Psychologist 40, 4: 385 – 398. DOI: https://doi.org/10.1037/0003-066X.40.4.385.
Tulving, Endel. 1986. „What kind of a hypothesis is the distinction between episodic and semantic memory?“ Journal of Experimental Psychology: Learning, Memory and Cognition 12, 2: 307 – 311.
Tulving, Endel. 2005. „Episodic Memory and Autonoesis: Uniquely Human?“ In The Missing Link in Cognition: Self-knowing Consciousness in Man and Animals, eds. Herbert S. Terrace – Janet Metcalfe, 3 – 56. New York: Oxford University Press. DOI: https://doi.org/10.1093/acprof:oso/9780195161564.003.0001.
Wentura, Dirk – Christian Frings. 2013. Kognitive Psychologie. Wiesbaden: VS Springer. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-531-93125-8.