Komunikatívna pamäť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Communicative memory (en-GB)
- Kommunikatives Gedächtnis (de)
- Mémoire communicative (fr)
Explikácia pojmu
Komunikatívna pamäť znamená, že minulé udalosti, či už prežité vlastnou skúsenosťou, alebo sprostredkované na základe mediálnych reprezentácií, sa nachádzajú v sociálne a časovo blízkom horizonte. Sú chápané ako súčasť životnej skúsenosti zdieľanej sociálnymi skupinami, ktorá je zmysluplná v horizonte týchto obmedzených formácií.
Aleida a Jan Assmannovci kultúrnu a komunikatívnu pamäť chápu ako dva možné spôsoby odkazovania na minulosť (por. Assmann 1999; Assmann [1997] 2000). Tieto dva spôsoby kontrastujú preto, aby ukázali, že obsahy, formy, médiá, časová štruktúra a nositelia týchto dvoch pamäťových rámcov sa zásadne líšia. Komunikatívna pamäť vzniká v každodennej interakcii. Jej obsahom sú osobné skúsenosti súčasníkov. Komunikatívna pamäť má neformálny a značne variabilný obsah. Táto pamäť je špecifická pre skupinu a vytvára „sociálny význam“. Jej predpokladom je priestorová blízkosť, pravidelná sociálna interakcia, spoločné spôsoby života a spoločné skúsenosti. Typickým prípadom tejto každodennej pamäti je generačná pamäť, zodpovedajúca 3 – 4 generáciám (80 až 100 rokov) (Assmann [1997] 2000, 49). Generačná pamäť sa primárne nevzťahuje na podobné skúsenosti, ktoré skupina ľudí zažila v určitom časovom kontexte, ale predovšetkým na spôsob spracovania skúseností. V tomto zmysle generačné skúsenostné pozadie orientuje individuálne vnímanie. Zo sociologického hľadiska výskumy generačnej pamäti ukazujú jasné rozdiely v jednotlivých vekových kohortách napríklad v spomínaní na významné historické udalosti. Podľa Jana Assmanna patrí komunikatívna pamäť do tematickej oblasti oral history a ako koncept slúži skôr na vymedzovanie voči kultúrnej pamäti, ktorá predstavuje formalizovaný, vizualizovaný či inak objektivizovaný/materializovaný modus s pevnou zásobou obsahov a významov, na ktorej tradovaní a interpretácii sa podieľajú vyškolení experti. Neintencionálnou stránkou kultúrnej a komunikatívnej pamäti je tzv. sociálna pamäť (por. Assmann [1997] 2000).
Ústredným kritériom diferenciácie pamäťových rámcov na kultúrnu a komunikatívnu pamäť teda nie je nevyhnutne merateľná časová vzdialenosť spomínaných udalostí od prítomnosti aktu spomínania, ale kolektívna predstava o význame toho, čo sa spomína. To znamená, že v istom historickom kontexte môže byť tá istá udalosť súčasne predmetom kultúrnej či komunikatívnej pamäti.
Literatúra
Assmann, Aleida. 1999. Erinnerungsräume: Formen und Wandlungen des kulturellen Gedächtnisses. 3. Auflage. München: C. H. Beck,
Assmann, Aleida – Heidrun Friese, eds. 1998. Identitäten. Erinnerung, Geschichte, Identität. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Assmann, Jan – Tonio Hölscher, eds. 1988. Kultur und Gedächtnis. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Assmann, Jan. 2002. „Das kulturelle Gedächtnis.“ Erwägen – Wissen – Ethik 13, 2: 239 – 247.
Assmann, Jan. 1988. „Kollektives Gedächtnis und kulturelle Identität.“ In Kultur und Gedächtnis, eds. Jan Assmann – Tonio Hölscher, 9 – 19. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Assmann, Jan. [1997] 2000. Das kulturelle Gedächtnis. Schrift, Erinnerung und politische Identität in frühen Hochkulturen. 3. Auflage, München: C. H. Beck.
Assmann Jan. 2001. Kultura a paměť: Písmo, vzpomínka a politická identita rozvinutých kulturách starověku. Prel. Martin Pokorný. Praha: Prostor.
Erll, Astrid. 2017. Kollektives Gedächtnis und Erinnerungskulturen. Eine Einführung. Stuttgart: J. B. Metzler. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-05495-1.