Argument pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Plot outline (en-GB)
- Argument (fr)
Explikácia pojmu
Argument (z lat. argumentum – dôkaz, dôvod; ukázaná, daná, vystavená vec) je stručné zhrnutie príbehu (expositio argumenti), s ktorým sa publikum oboznámi ešte pred začiatkom hry. Podľa Aristotela mal byť argument pre dramatika východiskovým bodom a hlavnou myšlienkou celej drámy, najprv si mal naznačiť celkovú osnovu a až potom rozpracovávať jednotlivé epizódy – týmto spôsobom sa musel autor najskôr zaoberať univerzálnymi problémami a pravdami a dať prednosť filozofii a všeobecnému pred históriou a jednotlivosťou (Poetika in Pavis [1996] 2004, 41).
Pojem argument sa niekedy objavuje v dvoch významoch: ako rozprávaný príbeh (fabula ako materiál) alebo ako rozprávanie (fabula ako štruktúra rozprávania), avšak súčasný úzus sa podľa Patrice Pavisovej ([1996] 2004, 41) prikláňa k prvému významu, k rozprávaniu príbehu, ktorý predchádza vlastné usporiadanie a je nezávislý od spôsobu podania, to znamená od zápletky, napríklad obsah Bérénice (Berenika, 1670), ako ho rozpráva francúzsky dramatik Jean Racine v predslove.
Stredovekým hrám v latinčine predchádzalo zhrnutie vo francúzštine. Vo fraškách, ale aj v talianskej učenej komédii (tal. commedia erudita) a v commedii dellʼarte (t. j. v improvizovanom divadle) bol argument súčasťou scenára, zachytával pred začiatkom samotného scenára stručný obsah hry – v podstate slúžil ako resumé zápletky, resp. osnova, východiskový text, na základe ktorého herci improvizovali. Pavisová ([1996] 2004, 41) ho v tomto zmysle synonymicky spája s pojmami fabula, mýtus a sujet, ktorých spojivom je rozprávanie príbehu v logickom slede udalostí.
Argument zvykol obsahovať tiež informácie o vzniku hry a jej vývoji či opis udalostí po skončení deja. Scenáre mohli na argument nadväzovať, aj sa naň odvolávať. Výskyt argumentov bol fakultatívny. Vo všetkých 50 scenároch z divadelnej pozostalosti herca a komika Flaminia Scalu (1552 – 1624) sa našli rozsahom stručné argumenty na pár riadkov až strán, obsahujúce krátky prehľad o zápletke, ktorý mal funkciu monológu a niekedy sa uvádzal vo viacerých variantoch (Königsmark 1984, 28). Podobne Pierre Corneille pri vydaniach svojich hier z roku 1660 ku každej hre dodal aj argument ako krátke zhrnutie jej obsahu.
Nedá sa s určitosťou povedať, či bol argument pri predstavení aj deklamovaný, alebo sa skôr chápal len ako študijný materiál k inscenácii. O jeho spornom význame vypovedá básnik, spisovateľ a autor komédií Antonio Francesco Grazzini (1503 – 1584), zvaný il Lasca, v polovici 16. storočia, keď uvádza svoju komédiu La Strega (Čarodejnica, s. a.) výstupom personifikovaného Prológu a Argumentu, ktorí po zábavnej diskusii odchádzajú s tým, že sú zbytoční (Kratochvíl 1987, 245).
Tlačené argumenty sa (pre)dávali publiku, obzvlášť pri zájazdoch divadelných spoločností do cudziny. V taliančine, v poľštine a čiastočne vo francúzštine sa zachovali varšavské argumenty z polovice 18. storočia (napr. argument – súčasť komédie Le Mari de quatre femmes, Manžel štyroch žien, ktorá bola uvedená v Kráľovskom divadle vo Varšave v roku 1754) (Kratochvíl 1987, 246).
V operných libretách 17. a 18. storočia argument predstavoval typ predhovoru, po ňom nasledoval samostatný dej opery. Niekedy obsahoval tiež záznam o literárnych či historických premenách diela, z ktorých libretista čerpal, prípadne záznam o tom, v čom sa od nich vzdialil, odlíšil.
Literatúra
Königsmark, Václav. 1984. „Argomento.“ In Slovník literární teorie, Štěpán Vlašín a kol., 28. Praha: Československý spisovatel.
Kratochvíl, Karel. 1973. Komedie dell’arte doma i za hranicemi: fakta: poznámky: podněty. Praha: Divadelní ústav.
Kratochvíl, Karel. 1987. Ze světa komedie dell’arte: fakta, poznámky, podněty. Praha: Panorama.
Pavis, Patrice. [1996] 2004. Divadelný slovník. Prel. Soňa Šimková – Elena Flašková. Bratislava: Divadelný ústav.
Testaverde, M. Anna. 2007. I canovacci della commedia dell’arte. Torino: G. Einaudi.
Vlašín, Štepán a kol. 1984. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.