Gnisci, Armando Osobnosť

Charakteristika

Armando Gnisci (1946 – 2019), literárny komparatista a profesor porovnávacej literatúry na Univerzite la Sapienza v Ríme, patrí v našom literárnovednom priestore k najznámejším talianskym osobnostiam, a to najmä vďaka spolupráci so slovenským komparatistom Dionýzom Ďurišinom (1929 – 1997) a ďalšími vedcami Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorá sa rozvinula po roku 1989 a vyústila o. i. do zostavenia trojjazyčnej publikácie Il Mediterraneo. Una rete interletteraria – La Méditerranée. Un réseau interlittéraire – Stredomorie. Medziliterárna sieť (Roma: Bulzoni Editore, 2000). Gnisci v jej úvode – in memoriam venovanom Ďurišinovi – poukazuje na inšpiratívnosť ich stretnutia preňho osobne i pre jeho vedecký život a identifikuje aj pôvodné myšlienkové spojivá, resp. východiská ich bádateľskej spolupráce: „úsilie prekonať tradičný spôsob chápania a rozvíjania literárnej komparatistiky“ a ideu „nevyhnutnej svetovosti humanitného diskurzu ako skutočného rozmeru a pravej hodnoty akéhokoľvek literárneho výskumu“ (17). V uvedenom prieniku nadobúda osobitú paradigmatickú hodnotu pre skúmanie literatúr a kultúr nimi spoločne reflektovaný koncept medziliterárneho centrizmu Stredomoria ako konkrétnej predstavy svetovej literatúry a prehlbuje sa i Gnisciho spôsob poňatia tzv. európskej dekolonizácie.

Armando Gnisci sa vo svojich výskumoch a početných publikáciách venoval problematike postkoloniálnej literatúry a fenoménu imigrácie v Taliansku. Stojí za definíciou talianskej migrantskej literatúry, ktorú ponímal ako neoddeliteľnú súčasť talianskej literatúry a zásadne sa pričinil o to, aby bola takto prijatá aj inými vedcami. Skúmal najmä diela spisovateľov z bývalých talianskych kolónií, v ktorých hľadal kultúrne dedičstvo kolonializmu, talianskou kultúrou po desaťročia potláčané. Z tohto dôvodu sa Gnisciho kritická tvorba vyznačuje silnou tendenciou k sociálnej a politickej angažovanosti, zámerom vyniesť na povrch aj neblahú taliansku minulosť. O spätosti jeho osobného života a výskumu svedčí aj skutočnosť, že roku 2010 opustil miesto na univerzite, pretože sa domnieval, že akademický svet nie je dostatočne citlivý na tieto otázky.

So súhlasom dedičov profesora Gnisciho prinášame preklad troch kapitol/esejí z jeho knihy Creoli, meticci, migranti, clandestini e ribelli [Kreoli, mestici, migranti, ilegálni prisťahovalci a rebeli], ktorú vydalo rímske vydavateľstvo Meltemi Editore roku 1998. Sú plastickou ukážkou autorovho premýšľania o literatúre a úlohe humanitných vedcov pri reflexii otázok občianskeho a spoločenského významu, jeho ponímania literárnej komparatistiky ako nástroja vzbury voči zdanlivej interkultúrnosti globalizovaného sveta i ako disciplíny kultúrnej dekolonizácie, ktorá v národnej literatúre vytvára rovnocenný a rešpektujúci priestor pre autentický medzikultúrny rozhovor a porovnávanie.