Translatológia: názov a predmet disciplíny literárnovedné dielo
1.11
Michael Mulkay tvrdí, že veda sa „rozvíja objavovaním nových oblastí nepoznaného“.2 Priebeh rozvoja vedeckého bádania už pomerne podrobne opísali sociológovia vedy a výskumu.3 Keď sa na horizonte sveta poznania zjaví nový problém či súbor problémov, nahrnú sa k nemu vedci z odborov s ním súvisiacich a na pomoc pri jeho riešení si prinášajú paradigmy a modely, ktoré sa už úspešne uplatnili v ich domovských disciplínach. Paradigmy a modely z iných oblastí poznania sa pri riešení nových problémov môžu, no nemusia osvedčiť. Pokiaľ je možné nové problémy vysvetliť, objasniť, analyzovať a hoc len čiastočne rámcovať pomocou niektorej z uplatnených paradigiem či modelov, pripájajú sa ako odvetvie do už etablovaného odboru, kam prístup vhodný na ich riešenie patrí. Inokedy však zabehnuté paradigmy a modely neprinášajú pri riešení nových problémov dostatočné výsledky. Vedci vtedy zisťujú, že je potrebné na riešenie daných problémov uplatniť nové metódy.
V druhom prípade preto vznikajú medzi odborníkmi skúmajúcimi nový problém a ich kolegami z niekdajších domovských disciplín tenzie. Stupňujúce sa rozpory môžu postupne viesť k etablovaniu nových komunikačných kanálov a k vzniku takzvanej disciplinárnej utópie. To v praxi znamená, že formujúca sa skupina výskumníkov si utvára vedomie rovnakých záujmov o spoločné vedecké problémy, prístupy a ciele. Ako naznačuje W. O. Hagstrom, etablovanie komunikačných kanálov a budovanie disciplinárnej utópie „umožňujú vedcom stotožniť sa s novovznikajúcim odborom a z neho potom odvodzovať legitimitu vlastného výskumu pred akademickými inštitúciami alebo inými skupinami v spoločnosti. “4
1.2
Aj keď so mnou isto bude pomerne dosť vedcov, najmä lingvistov, nesúhlasiť, je podľa mňa zrejmé, že zložité problémy spojené s fenoménom prekladu5 si vyžadujú vznik samostatnej vedeckej disciplíny. Preklad stáročia náhodne a nedôsledne reflektovali spisovatelia, filológovia, literárni vedci a kde-tu aj teológovia a svojskí lingvisti. V ostatnom období, najmarkatnejšie snáď od konca druhej svetovej vojny, sa však táto téma zo strany odbornej verejnosti teší čoraz väčšiemu zájmu. Čím viac sa záujem o preklad upevňoval a rozširoval, obracali k nemu pozornosť ďalší a ďalší vedci. Prichádzali najmä z blízkych odborov: lingvistiky, filozofie jazyka a literárnej vedy, no nájdu sa aj takí, čo prešli od zdanlivo vzdialených oblastí, napríklad z teórie informácie, logiky a matematiky. Všetci si prinášali vlastné paradigmy či kváziparadigmy, modely a metodológie, o ktorých boli presvedčení, že im pomôžu pri výskume novej oblasti záujmu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že dnes v oblasti výskumu prekladu vládne veľký zmätok a odborníci sa nezhodnú, ktoré modely sa oplatí overovať, aké metódy sa majú aplikovať a ktoré varianty termínov by sa mali používať. Nezhodnú sa dokonca ani len na tom, čo do danej sféry záujmu spadá a aké úlohy by si výskum prekladu mal klásť – slovom, nie je zrejmé, aký je predmet novej disciplíny. Vedci nezhodnú ani len na tom, ako nový odbor nazývať.
Mnohé okolnosti však naznačujú, že pod povrchom naznačených sporov dochádza v odbore skúmajúcom preklad k formovaniu disciplinárnej utópie v zmysle, v akom ju definuje Hagstrom. Pokiaľ tento vývoj považujeme za prospešný (čo podľa mňa je), je zrejmé, že ho treba ďalej podnietiť vyriešením problémov, ktoré rozvoj novej disciplíny hatia.
1.3
Jednou z bŕzd rozvoja je nedostatok vhodných komunikačných kanálov. Bádatelia z nového odboru sa musia spoliehať na existujúce komunikačné kanály svojich niekdajších domovských odborov (a nimi vyžadované normy, metódy a terminológiu). Články o prekladateľskej problematike tak končia roztrúsené po časopisoch najrôznejších odborov a nachádzame ich aj v časopisoch pre praktikujúcich prekladateľov. Je preto jasné, že musia vzniknúť nové komunikačné kanály, ktoré by prelamovali bariéry medzi tradičnými disciplínami a dostávali by v nich priestor všetci odborníci skúmajúci preklad, bez ohľadu na disciplíny ich pôvodnej profilácie.
2.1
V tomto texte sa však chcem venovať iným dvom problémom brániacim rozvoju disciplinárnej utópie. Prvý, menej zásadný, môže na prvý pohľad pôsobiť triviálne: ide o pomenovanie odboru skúmajúceho preklad. Nie je rozumné naďalej pomenovávať disciplínu predmetom jej záujmu, ako sa robilo aj na konferencii, z ktorej vzišiel tento príspevok. Sémantici nás totiž neustále varujú, že mapu nejakej oblasti si netreba zamieňať s oblasťou samotnou, lebo hrozí len ďalší zmätok.
V priebehu rokov sa v textoch o preklade písaných po anglicky spomínalo umenie („art“) či remeslo („craft“) prekladu, ale nájdeme zmienky aj o princípoch („principles“), základných otázkach („fundamentals“) či filozofii („philosophy“) prekladu. Podobné termíny sa skloňujú aj vo francúzskych a nemeckých textoch. V niektorých prípadoch výber termínu odzrkadľuje názor, prístup k problematike či vzdelanostné pozadie autora, v iných je voľba terminológie ovplyvnená dobovými terminologickými úzami.
V literatúre nachádzame aj pokusy vytvoriť „učenejšie“ znejúce pomenovania, mnohé s pomocou frekventovaného základu -lógia. Napríklad Roger Goffin navrhuje pre anglické označenie odboru termín „translatology“ a vo francúzštine buď jeho kontinuant, alebo označenie „traductologie“.6 Jazykoví puristi však namietajú, že grécky koreň sa nemá kontaminovať s latinským „translatio“ či, v prípade „traduction“, s koreňom z renesančnej francúzštiny. Držať sa len gréckych koreňov a sufixov však nepomôže. Názvami ako „metaforológia“, „metafrazeológia“ či „metafrastika“ totiž univerzitám, a nieto „iným skupinám v spoločnosti“ sotva vysvetlíme, čo vlastne skúmame.7 Z latinčiny odvodené termíny, ktoré sa objavujú v prácach, napríklad „translatika“ či „translitika“, sú možno zrozumiteľnejšie, ale len ťažko ich možno akceptovať.
2.2.1
V ostatných rokoch sa na označenie disciplíny vynorili ďalšie dva názvy a tie nepochádzajú z klasických jazykov. Jeden sa sprvoti objavoval v dlhšej forme ako„theory of translating“ (doslovne: teória prekladania) alebo „theory of translation“ (doslovne: teória prekladu). V nemčine tomuto pomenovaniu zodpovedá „Theorie des Übersetzens“, vo francúzskom jazyku zas „théorie de la traduction“. V angličtine (a aj v nemčine) sa od tých čias používa mnoho podobných termínov a dnes sa najčastejšie stretávame s ich komprimovanými podobami: „translation theory“ a „Übersetzungstheorie“. Toto označenie môže byť aj naďalej produktívne, no musíme ho využívať obmedzene, teda len v správnom význame. Ako vysvetľujem aj ďalej, v novej disciplíne prebieha mnoho vedeckej práce a výskumov – a ďalšie úlohy na nás ešte len čakajú –, no nie všetko, čo sa robí, možno označiť za teoretizovanie.
2.2.2
Druhý z dnes používaných termínov z moderných jazykov podľa všetkého naplno presadil v nemeckom kontexte a tam sa ním označuje celý odbor.8 Ide o termín „Übersetzungswissenschaft“, ktorý vznikol kompozíciou s koreňom „Wisseschaft“ (veda) analogicky k „Sprachwissenschaft“ (jazykoveda) a „Literaturwissenschaft“ (literárna veda). Vo francúzskom kontexte sa presadil podobný termín, a síce „science e la traduction“. Rovnaká situácia nastala aj v iných jazykoch.
Jedným z prvých autorov, ktorý podobný termín uplatnil v angličtine, bol Eugene Nida. Ten v roku 1964 nazval svoju teoretickú príručku Towards a science of translating. 9 Treba však dodať, že Nida sa týmto pojmom zdráhal označovať celú oblasť výskumu, ale ho použil na pomenovanie len jedného z aspektov procesu prekladu.10 Mnohí iní autori – vo väčšine prípadov nešlo o rodených hovoriacich angličtiny – sa, naopak, zdráhali menej a presadzovali termíny „science of translation“ alebo „translation science“ (veda o preklade) na označenie celej novej disciplíny. Pred dvoma rokmi sa tento návrh názvu do istej miery kanonizoval: Bausch, Klegraf a Wills sa ho totiž rozhodli použiť v názve svojej analytickej bibliografie odboru.11
Minimálne ja ich rozhodnutie nepovažujem za najšťastnejšie. Nemám problém s termínom „Übersetzungswissenchaft“ – na označenie disciplíny v nemčine sa bezpochyby hodí. Nejde vôbec o to, že by naša disciplína nebola „Wissenschaft“, ale o fakt, že nie každú nemeckú „Wissenschaft“ možno v angličtine označiť za vedu vo význame „science“. Sotvakto dnes spochybní nemecké termíny „Sprachwisseschaft“ a „Literaturwissenschaft“. Nemálo odborníkov však vyhlási, že lingvistika ešte nedospela k presnosti, miere formalizácie a prístupom, ktoré by z nej robili tvrdú vedu (čo je význam slova „science“ – pozn. prekl.). Ešte viac odborníkov bude súhlasiť, že literárna veda ešte nenapĺňa a ani v blízkej budúcnosti nenaplní požiadavky striktnej vedeckosti vo význame anglického „science“. Má preto význam sa pýtať, či môžeme na označenie výskumu prekladu využívať pojem, ktorým ho staviame do spoločnosti matematiky, fyziky, chémie či dokonca biológie. Nemali by sme o našej disciplíne uvažovať skôr v spoločnosti sociológie, histórie, filozofie a či už spomenutej literárnej vedy?
2.3
V angličtine sa okrem slova „science“ hojne využíva na pomenovanie disciplín aj slovo „studies“. Toto slovo sa na označenie disciplín, ktoré možno podľa starého delenia univerzitných odborov zaradiť medzi odbory humanitné či umelecké, používa v angličtine rovnako frekventovane ako slovo „Wissenschaft“ v nemčine. Príkladmi jeho vyžívania sú anglické názvy odborov ako „Russian studies“ (rusistika), „American studies“ (amerikanistika), „Commonwealth studies“ (dejiny Commonwealthu), „population studies“ (populačné štúdie), „communications studies“ (komunikológia). Treba uznať, že dané slovné spojenie je aj problematické: napríklad preto, že je z neho v angličtine náročné odvodiť prívlastok. Napriek tomu sa však termín „translation studies“ zdá na anglické označenie disciplíny najvhodnejší a jeho využívaním predídeme mnohým zmätkom a nedorozumeniam. Aby som dokázal jeho vhodnosť, budem daný termín využívať aj v tejto práci.
3
Viac než nezhody na názve disciplíny bráni jej rozvoju to, že sa ako odborníci nezhodneme na jej predmete a delení. Aké oblasti výskumu patria teda do „translation studies“ (translatológie)? Zopár odborníkov vyhlási, že náš odbor je v podstate komparatívny (alebo kontrastívny) výskum slovnej zásoby a terminológie. O niečo viac ich zas konštatuje, že je translatológia prakticky identická s komparatívnou či kontrastívnou literárnou vedou. Iní zas translatológiu považujú prakticky za synonymum teórie prekladu. Domnievam sa však, že sa od prvých dvoch menovaných líši, aj keď nie zakaždým v konkrétnostiach odlišuje, a na rozdiel od teórie prekladu má zas širší záber. Ako je však v prípade novovznikajúcich odborov zvykom, o tom, čo vlastne translatológia je, sa zatiaľ hovorí veľmi málo – respektíve toho aspoň podľa mojich vedomostí málo vyšlo zatiaľ tlačou. Jednou z výnimiek je práca Wernera Kollera, v ktorej definuje translatológiu po nemecky takto: „Übersetzungswissenschaft ist zu verstehen als Zusammenfassung und Überbegriff für alle Forschungsbemühungen, die von Phãnomenen ,Übersetzen’ und ,Übersetzung’ ausgehen oder auf diese Phãnomene zielen.“ (Translatológia je termín na spoločné označenie výskumov, ktorých základom alebo predmetom je fenomén prekladu.)12
3.1
Na základe daného vymedzenia možno translatológiu jednoznačne označiť za empirickú vedu. Empirické vedy majú podľa odborníkov dva všeobecné ciele. Slovami Carla G. Hempela, „opisujú konkrétne fenomény ľudskej skúsenosti a z ich poznania vyvodzujú všeobecné zákonitosti, pomocou ktorých možno vznik podobných fenoménov vysvetľovať a predikovať“.13 Z čisto vedeckého hľadiska, t. j. z hľadiska výskumu osebe, bez ohľadu na praktické aplikácie jeho výsledkov, má translatológia dva ciele: (1) opisuje fenomén prekladu tak, ako sa javí v ľudskej skúsenosti; (2) vyvodzuje všeobecné zákonitosti, pomocou ktorých možno vysvetľovať a predikovať fenomén prekladu. Na základe menovaných cieľov možno odlíšiť dve vetvy čistej (vedeckej) translatológie, a to deskriptívnu translatológiu („descriptive translation studies“, DTS), čiže opis prekladu, a teoretickú translatológiu („theoretical translation studies“, ThTS), teda teóriu prekladu.
3.1.1
Z uvedených základných vetiev začneme opisom deskriptívnej translatológie, lebo práve táto vetva disciplíny udržiava najtesnejší kontakt so skúmanými empirickými fenoménmi. Deskriptívnu translatológiu možno rozdeliť na tri podvetvy, a to podľa zamerania na preklad ako produkt, funkcie prekladu a preklad ako proces.
3.1.1.1
Deskriptívna translatológia skúmajúca preklad ako produkt opisuje existujúce preklady. Tradične sa vo výskume prekladu dostávalo najviac priestoru práve tomuto zameraniu. Východiskom tohto typu skúmania sú opisy jednotlivých prekladov, čiže opisy prekladov ako textov. Druhou fázou výskumov prekladu ako produktu sú porovnávacie štúdie prekladov, v ktorých sa komparatívne analyzujú viaceré preklady jedného textu či už v jednom jazyku, alebo vo viacerých jazykoch. Parciálne opisy a komparatívne analýzy ďalej slúžia ako materiál do prieskumov väčších korpusov prekladov, napríklad prekladov z konkrétneho historického obdobia, do konkrétneho jazyka a/alebo prekladov textov konkrétneho žánru/typu. V praxi sa však obdobné veľké korpusové prieskumy zvyčajne obmedzujú vo všetkých troch naznačených rámcoch naraz. Napríklad sa skúmajú preklady literárnych textov do francúzštiny v sedemnástom storočí alebo stredoveké anglické preklady Biblie. Deskriptívne výskumy však môžu pokrývať široké plejády textov, môžu byť diachrónne alebo (aspoň nakoľko je to možné) synchrónne. Jedným z konečných cieľov deskriptívnej translatológie skúmajúcej preklad ako produkt tak môžu byť – akokoľvek ambiciózne to znie – všeobecné dejiny prekladu.
3.1.1.2
Deskriptívna translatológia skúmajúca funkcie prekladu sa nezameriava na opisy textov prekladov, ale ju zaujíma, akú funkciu dané preklady plnia v prijímajúcej socio-kultúrnej situácii. V tomto zmysle ide viac o výskum kontextov než textov. Otázkam, aké texty sa v tom-ktorom období prekladali (a – čo je často rovnako zásadné – neprekladali) a ako potom preklady ďalej pôsobili, sa nedostáva takej sústredenej pozornosti ako predtým spomenutému skúmaniu textov. Často sa však tieto otázky pertraktujú ako vedľajšia či upozadená téma dejín literatúr a prekladov. Pokiaľ by sa na ňu začal klásť väčší dôraz, rozvinula by sa tým aj sociológia prekladu (alebo sociotranslatológia, oblasť so síce nepekným, zato priliehavým názvom, lebo patrí tak do translatológie, ako aj do sociológie).
3.1.1.3
Deskriptívna translatológia skúmajúca preklad ako proces si všíma proces prekladu, teda prekladateľské výkony. Otázky, čo sa pri tvorbe nového viac či menej zhodného textu na základe textu z iného jazyka deje v „čiernej skrinke“, teda mysli prekladateľa, sú dlhé roky predmetom špekulácií teoretikov prekladu. Dosiaľ sa však tento proces systematicky v laboratórnych podmienkach skúmal len veľmi málo. Samozrejme, proces prekladu je taký zložitý, až možno súhlasiť s konštatovaním I. A. Richardsa, že „možno ide o jeden z najzložitejších dejov v histórii kozmu“.14 Psychológovia však vyvinuli a naďalej vyvíjajú mimoriadne sofistikované metódy na analýzu a opis fungovania zložitých mentálnych procesov. Možno preto dúfať, že sa v budúcnosti bližšie pozrú aj na procesy prebiehajúce pri preklade v mysli prekladateľa. Otvorí sa tak oblasť výskumu translatológie, ktorú možno nazvať psychológia prekladu alebo psychotranslatológia.
3.1.2
Druhá hlavná vetva čistej translatológie sa nazýva teoretická translatológia alebo teória prekladu. Ako už naznačuje jej názov, neopisuje existujúce preklady, nesleduje funkcie prekladu a ani experimentálne neskúma proces prekladu. Úlohou teórie je využívať zistenia deskriptívnej translatológie, spájať ich s informáciami z príbuzných odborov a disciplín a formulovať princípy, teórie a modely, pomocou ktorých bude možné vysvetliť, čo je preklad, a predikovať, ako sa bude ďalej vyvíjať.
3.1.2.1
Konečným cieľom odborníka zaoberajúceho sa všeobecnou teóriou prekladu by určite malo byť vytvorenie komplexnej, široko koncipovanej teórie pokrývajúcej toľko úrovní problému, že s jej pomocou bude možné objasniť a predikovať všetky fenomény z oblasti prekladu a zároveň z tejto oblasti vyčleniť fenomény, čo do nej nepatria. Zrejme netreba ani pripomínať, že takáto všeobecná teória prekladu v pravom zmysle slova (ak je vôbec možná) bude do veľkej miery formalizovaná a napriek všetkým snahám o úspornosť formulácií aj mimoriadne zložitá.
Väčšina teórií, ktoré vznikli do dnešného dňa, sú v skutočnosti skôr len úvodom k všeobecnej teórii prekladu. Mnohé z nich nie sú, striktne vedecky vzaté, ani len teórie. Ide skôr o vety, výroky a hypotézy formulované tak, aby boli dostatočne inkluzívne (a pokryli niektoré neprekladateľské výkony aj neprekladové texty), ale zároveň dosť exkluzívne (a niektoré prekladateľské výkony aj texty všeobecne považované za preklady zo svojho rámca vyčlenili).
3.1.2.2
V odbore nachádzame aj teórie, ktoré sa síce prezentujú ako všeobecné (často ich opatrní vedci sprevádzajú označením „aspekty“), no všeobecné vôbec nie sú. Práve naopak, sú to parciálne, tematicky špecifické teórie, ktoré pokrývajú len jeden či zopár aspektov celkovej teórie prekladu. Translatológia dosiahla v posledných rokoch najvýznamnejšie pokroky práve v oblasti špeciálnych teórií prekladu. Len vďaka pokračujúcemu výskumu v tejto oblasti budeme môcť vôbec ako-tak uvažovať o formulácii všeobecnej teórie prekladu v zmysle, ktorý som naznačil. Parciálne teórie prekladu sa konkrétne zameriavajú na rôzne aspekty prekladu. Navrhujem ich rozdeliť na šesť typov.
3.1.2.2.1
Prvý typ parciálnych teórií prekladu označujem pojmom, ktorého význam pre naše potreby trochu rozširujem: ide o teórie obmedzené médiom prekladu, čiže spôsobom prekladovej komunikácie. V rámci teórií obmedzených médiom prekladu možno rozlišovať teórie prekladu uskutočňovaného ľuďmi (humánny preklad), prekladu uskutočňovaného počítačmi (strojový preklad) alebo prekladu uskutočňovaného spojením týchto dvoch médií (zmiešaný, resp. počítačom podporovaný preklad). Teórie humánneho prekladu možno ďalej deliť na ešte konkrétnejšie parciálne teórie (alebo kváziteórie), a to ústnych foriem prekladu, čiže tlmočenia (ktoré sa ďalej delí na konzekutívne a simultánne), a písaných foriem prekladu. Všetci istotne poznáme príklady cenného výskumu strojového alebo počítačom podporovaného prekladu a možno aj pár príkladov výskumov ústnych foriem prekladu. Naopak, príklady teórií písaných foriem prekladu neschádzajú človeku na um ľahko. Je to najmä preto, že tieto teórie ich autori často prezentujú, akoby ani neboli čiastkové – naopak, nezriedka sa tvária ako všeobecné.
3.1.2.2.2
Ďalším typom parciálnych teórií prekladu sú teórie obmedzené oblasťou. Teórie obmedzené oblasťou tvoria dve úzko prepojené kategórie. Ide jednak o teórie obmedzené využívanými jazykmi alebo dotknutými kultúrami (treba pritom dodať, že jazyk a kultúra sú len sotvakedy jedno a to isté). V závislosti od konkrétnych kultúr a jazykov sa miera obmedzenosti teórie líši. Môžu preto existovať povedzme teórie prekladu medzi francúzštinou a nemčinou (čiže obmedzené na konkrétny jazykový pár), ale tiež napríklad teórie prekladu medzi slovanskými jazykmi (teórie obmedzené na jednu skupinu jazykov) alebo teórie prekladu z románskych do germánskych jazykov (teórie obmedzené na dve skupiny jazykov). Podobne si možno aspoň predstaviť vznik teórií prekladu vo švajčiarskej kultúre (obmedzené na jednu kultúru) alebo teórie o prekladaní medzi švajčiarskou a belgickou kultúrou (obmedzené na kultúrny pár). Pre porovnanie si predstavme teórie prekladu v západnej Európe (obmedzené na skupinu kultúr) alebo teórie prekladu medzi jazykmi technologicky nerozvinutých kultúr a jazykmi súčasného Západu (obmedzené na dve skupiny kultúr). Čiastkové teórie prekladu obmedzené na konkrétne jazyky sú v mnohom podobné prácam z oblasti porovnávacej lingvistiky a štylistiky (no treba zdôrazniť, že prekladateľská gramatika pre konkrétny jazykový sa bude vždy líšiť od kontrastívnej gramatiky vzniknuvšej pre účely výučby cudzieho jazyka). Oblasť teórií prekladu obmedzených na konkrétne kultúry sa dosiaľ skúmala málo. Aspekty kultúr a obmedzenia s nimi súvisiace si však autori zamieňajú s jazykovými osobitosťami, a tak táto tematika občas kontaminuje teórie obmedzené jazykmi. Okrem prípadov, keď sa vo východiskovej a cieľovej situácii jazyk a kultúra prelínajú, však do jazykových teórií kultúrne otázky nepatria. Treba tiež dodať, že niektoré aspekty teórií prekladu prezentovaných ako všeobecné platia v skutočnosti len pre západnú kultúrnu oblasť.
3.1.2.2.3
Treťou skupinou čiastkových teórií prekladu sú teórie obmedzené na rovinu. Ide o teórie, ktoré síce pracujú s pojmami celkov ako diskurzy či texty, ale prakticky sa zaoberajú nižšími jazykovými rovinami. O preklade sa v minulosti zvyčajne písalo najmä na úrovni prekladu jednotlivých slov. Rovina slov a slovných spojení dodnes zostáva základnou rovinou pri uvažovaní o terminologických otázkach vedeckého a technického prekladu. Väčšina lingvisticky orientovaného výskumu prekladu ešte donedávna zaoberala nanajvýš rovinou viet a makroštruktúrne aspekty celého textu sa ako prekladateľské problémy väčšinou nebrali do úvahy. Zostáva dúfať, že čoraz viditeľnejší posun jazykovedných bádaní od lingvistiky vety k lingvistike textu v budúcnosti primäje aj lingvisticky orientovaných teoretikov prekladu, aby od teórií obmedzených na vety prešli k zložitejším úvahám a pokúsili sa formulovať teórie prekladu na rovine textu (a ideálne neobmedzujúce sa len na jednu z rovín jazyka).
3.1.2.2.4
Štvrtou skupinou čiastkových teórií prekladu sú teórie obmedzené na typ textu (diskurzu). Zaoberajú sa problematikou prekladu rôznych typov alebo žánrov jazykových správ. Autori a literárni vedci sa dlhodobo zaoberajú špecifikami prekladania literárnych textov alebo ich žánrov. Podobne sa aj teológovia už tradične venujú problematike prekladu Biblie a iných posvätných textov. V ostatných rokoch sa objavujú aj pokusy o teórie prekladu vedeckých textov. Všetky pokusy o formulovanie takýchto teórií však zlyhávajú, lebo ešte stále nemáme k dispozícii ucelenú teóriu správy, textu či typov diskurzu. Bühlerova teória funkcií jazyka, ktorú neskôr rozvinuli pražskí štrukturalisti, a tiež definície jazykových variet, ktoré vypracovali predovšetkým britskí lingvisti, ponúkajú solídny základ na vymedzenie typov textov. S využitím týchto typológií možno východiská uvažovania operacionalizovať presnejšie, než bolo dosiaľ možné na základe nesúrodých a navzájom si odporujúcich definícií či s pomocou tradičných delení žánrov. Tradičné teórie však neradno ignorovať, keďže naďalej spoluvytvárajú kritériá očakávaní čitateľov prekladov. Je tiež potrebné skúmať otázky skreslení či posunov typov textov v preklade.
3.1.2.2.5
Piatou skupinou čiastkových teórií prekladu sú teórie obmedzené časom, ktoré tvoria dve podskupiny: teórie prekladu súčasných textov a teórie prekladu textov zo starších období. Aj tu badáme tendencie prezentovať prvú skupinu teórií, tie o súčasných textoch, akoby išlo o všeobecné teórie prekladu. Druhú skupinu teórií zas dávajú odborníci do súvislosti s medzičasovými faktormi v preklade, no najmä medzi výskumníkmi umeleckého prekladu zostávajú predmetom sporov, ktoré dosiaľ neviedli k zásadnejším záverom so všeobecnou platnosťou.
3.1.2.2.6
Poslednou skupinou parciálnych teórií prekladu sú teórie obmedzené na špecifické problémy prekladu. Každá z nich sa dotýka jedného alebo viacerých konkrétnych problémov zo všeobecnej teórie prekladu. Venujú sa napríklad takým širokým a fundamentálnym otázkam, ako sú limity variantnosti a invariantnosti v preklade alebo podmienkam ekvivalencie (podľa mňa skôr zhody) v preklade, alebo aj konkrétnejším témam, napríklad prekladu metafor či vlastných mien.
3.1.2.3
Platnosť teórií prekladu môže byť obmedzená viac než len z jedného z naznačených hľadísk. Kontrastívna lingvistika skúmajúca preklad by napríklad mohla vytvoriť teórie, ktoré nebudú obmedzené len na konkrétne jazyky, ale aj obmedzené na konkrétne jazykové roviny a obdobia používania jazyka, napríklad teóriu o prekladoch medzi konkrétnymi pármi súčasných dialektov zameranú na riešenia na úrovni viet. Teórie prekladu z dielne literárnych vedcov bývajú obmedzené médiom, typom textov a zvyčajne aj kultúrne: dotýkajú sa totiž písaných textov z (akokoľvek široko chápanej) západnej literárnej tradície. Obmedzená platnosť však parciálne teórie prekladu automaticky nedevalvuje. Vezmime si napríklad teóriu o tom, ako by sa z nemčiny do angličtiny mali prekladať podraďovacie súvetia v súčasných románoch. Je to síce teória obmedzená v každom ohľade, no svojimi výsledkami môže obohatiť aj všeobecnú teóriu prekladu, na ktorej budovaní by mali vedci priebežne pracovať. Túto skutočne všeobecnú teóriu neradno strácať zo zreteľa, a preto netreba podliehať presvedčeniu, že by ju mohol adekvátne nahradiť súbor parciálnych teórií prekladu obmedzených na konkrétne jazyky o tom, ako prekladať vety.
3.2
Po náčrte dvoch hlavných vetiev čistej (výskumnej) translatológie, sa teraz obrátime samostatnej k vetve, ktorú môžeme slovami F. Bacona na rozdiel od tých „na osvetlenie“ označiť „na využitie“, teda k aplikovanej translatológii.15
3.2.[1]
Podobne ako pri iných odboroch, keď sa hovorí o prekračovaní hraníc smerom navonok, aj pri translatológii ako prvé zíde na um výučba. Výučbu prekladu však treba vnímať v dvoch ohľadoch, ktoré je od seba musíme dôsledne odlišovať. V prvom rade sa preklad po stáročia využíval ako jedna z metód výučby cudzích jazykov a ako spôsob overovania znalostí cudzieho jazyka. K tomuto metóde výučby prekladu sa ešte vrátim. V druhom ohľade je výučba prekladu pomerne nedávny fenomén: preklad sa vyučuje v školách a v študijných programoch na prípravu profesionálnych prekladateľov. Vznik didaktiky prekladu vyvoláva mnohé otázky, ktoré volajú po odpovediach. Ide prevažne o otázky dotýkajúce sa metodiky výučby, spôsobov overovania kompetencií a metodík tvorby osnov a študijných plánov. Je zrejmé, že hľadanie zdôvodnených a spoľahlivých odpovedí na uvedené otázky predstavuje jednu zo zásadných úloh aplikovanej translatológie (a nateraz možno aj úlohu najzásadnejšiu).
3.2.2
Druhú oblasť aplikovanej translatológie predstavujú takzvané pomôcky prekladateľa. Tie sa uplatňujú v didaktike prekladu, no k svojej práci ich potrebujú aj praktikujúci prekladatelia. Slúžia mnohým a rôznym potrebám, no viac-menej ich možno rozdeliť do dvoch skupín: (1.) lexikografické a terminografické pomôcky a (2.) gramatiky. Obe triedy pomôcok tradične vytvárali odborníci v odboroch príbuzných s translatológiou, no zaiste nie je možné všetky tieto práce bez akýchkoľvek výhrad prijať do aplikovanej vetvy našej disciplíny. Nie všetky lexikografické diela dokážu dobre poslúžiť potrebám prekladateľov a ani kontrastívne gramatiky jazykov, ktoré vznikli za účelom výučby cudzieho jazyka, nemôžu adekvátne nahradiť prekladové gramatiky objasňujúce prekladové zhody podľa jazykových variet. Je podľa mňa potrebné, aby odborníci na aplikovanú translatológiu objasnili a definovali špecifické požiadavky prekladateľov a adeptov prekladateľstva na tieto pomôcky, a potom s lexikografmi a lingvistami spolupracovali na ich tvorbe.
3.2.3
Treťou oblasťou aplikovanej translatológie je politika prekladu. Úlohou translatológov v tejto oblasti je poskytovať informované poradenstvo zainteresovaným a tak prispievať k lepšiemu definovaniu miesta prekladateľov, prekladania a prekladov v spoločnosti. Do tejto sféry uvažovania patria napríklad otázky o tom, aké je (a malo by byť) sociálne a ekonomické postavenie prekladateľov, alebo o tom (a tu sa vraciam k vyššie naznačenému), aké úlohy by mal mať preklad pri výučbe a učení sa cudzích jazykov. Pokiaľ ide o posledný z uvedených problémových okruhov, domnievam sa, že translatológia by nemala podporovať využívanie prekladu v oblastiach, kde to nemá zmysel. Pred jeho ďalším uplatňovaním vo výučbe a testovaní znalosti cudzích jazykov by sme mali uprednostniť dôsledný výskum efektívnosti tejto metódy. Riziko, že oná metóda nie je účinná, je podľa mňa privysoké, a preto miesto ďalšieho výskumu metodiky jej výučby treba pristúpiť k hlbšiemu prieskumu vzdelávacej politiky ako takej.
3.2.4
Štvrtou oblasťou aplikovanej translatológie, ktorá sa pomerne dosť líši od prvých troch menovaných, je kritika prekladu. Úroveň kritiky prekladu je dnes vo všeobecnosti stále pomerne nízka a v mnohých krajinách táto oblasť ešte ani nereagovala na rozvoj odboru translatológia. Samozrejme, interpretácia a hodnotenie prekladu sa nikdy nebudú môcť realizovať podľa plne objektívnych kritérií a postupov, a preto sa v nich vždy odrážajú aj intuitívne závery, pohnútky a postoje kritikov. Bližšími kontaktmi medzi translatológmi a kritikmi prekladu však môžeme intuitívne zložky kritík prekladov zredukovať na akceptovateľnejšiu mieru.
3.3.1
Po prehľade hlavných vetiev translatológie by som ešte chcel upozorniť na dve súvislosti. Prvá sa týka prepojenosti. Z predchádzajúceho výkladu sa mohlo zdať, že teoretická, deskriptívna a aplikovaná vetva translatológie sú tri oddelené oblasti tejto disciplíny, a spôsob, akým som ich prezentoval, mohol navodiť dojem, že sa navzájom ovplyvňujú v jednom smere. Inými slovami že opisovanie prekladov prináša faktické poznanie, na základe ktorého sa budujú teórie, a prvé dve vetvy potom posúvajú získané vedecké poznatky na praktické využitie v aplikovanej translatológii. V skutočnosti je však vzťah vetiev translatológie dialektický: každá dáva podnety ostatným dvom a využíva podnety získané od nich. Teória prekladu sa napríklad nezaobíde bez tvrdých a konkrétnych dát získaných výskumom v deskriptívnej a aplikovanej translatológii. Platí však tiež, že ani v neteoretických vetvách sa nedá pracovať bez čo i len intuitívne formulovaných teoretických východísk. Akokoľvek sa aktuálne potreby disciplíny menia, vzhľadom na dialektickú prepojenosť vetiev je vždy potrebné venovať pozornosť všetkým trom – jedine tak sa bude translatológia ďalej posúvať.
3.3.2
Druhá súvislosť sa týka ďalších dvoch rozmerov disciplíny, ktoré nie sú vlastné tej-ktorej vetve, ale odboru ako celku. Jedným z nich je historický rozmer. V translatológii sa skúma oblasť dejín teórií prekladu, v ktorej už vzniklo niekoľko cenných prác, ale existujú aj oblasť dejín deskriptívneho a aplikovaného výskumu prekladu (kde ide najmä o dejiny výučby prekladu a didaktiky prekladu), na ktorých mapách je v súčasnosti viac bielych miest než známych území. Druhým rozmerom translatológie je metodologický alebo meteteoretický výskum. Ten sa zaoberá otázkami, aké metódy a modely sú naproduktívnejšie pre výskum v jednotlivých vetvách disciplíny (skúma sa napríklad, ako formulovať čo najvalidnejšie teórie alebo aké analytické metódy využívať na získanie čo najobjektívnejších a najzmysluplnejších zistení). Okrem toho sa venuje sa základným otázkam, ako je napríklad predmet disciplíny.
V tomto článku som na viacerých miestach naznačil možnosti prvého z dvoch uvedených rozmerov, ale napísal som ho hlavne ako príspevok k druhému rozmeru. Nežiadam, aby ste so mnou vo všetkom súhlasili. Translatológia však už dospela do štádia, keď je načase, aby začala poznávať sama seba. K jej sebapoznávaniu týmto všetkých pozývam.
Poznámky
1) Pôvodne napísané v auguste 1972. Článok vychádza z druhej upravenej predpublikačnej podoby textu, v ktorom som urobil len pár štylistických úprav. Napriek tomu, že od napísania prešlo pár rokov, domnievam sa, že moje stanoviská nie je príliš potrebné meniť. Jedine na pár miestach by som sa už dnes vyjadril inak. V súvislosti s kapitolkou 3.1224 upozorňujem na mimoriadne významný ďalší vývoj v oblasti textovej lingvistiky, a to najmä v Nemecku. Pre odbor zásadnejší význam má nedostatok metateoretických prác o povahe disciplíny, na ktorý upozorňujem v kapitolke 3. V tejto oblasti sa situácia od roku 1972 zlepšila, a to opäť zásluhou nemeckých kolegov. Mimoriadne významný je v tomto smere ešte nepublikovaný článok Wolframa Wilssa nazvaný „Methodische Probleme der allgemeinen und angewandten Übersetzungswissenschatft“, ktorý predniesol na translatologickom kolokviu v západonemeckom Germersheime (konalo sa 3. a 4. mája 1975).
2) Mulkay, Michael. Cultural Growth in Science. In Sociology of Science: Selected Readings. Ed. Barry Barnes. Harmonfsworth: Penguin, [1972], s. 126 – 141 (skrátená verzia autorovho článku Some Aspects of Cultural Growth in the Natural Sciences. In Social Research, [1969], roč. 36, č. 1). Citát na s. 136.
3) Pozri napr. Hagstrom, Warren O. The Differentiation of Disciplines. In Sociology of Science: Selected Readings. Ed. Barry Barnes. Harmonfsworth: Penguin, [1972], s. 121 – 125. (Pretlač textu z Hagstrom, Warren O. The Scientific Community. [New York: Basics Books, 1965], s. 222 – 226.)
4) Hagstrom, cit. d., s .123.
5) Tu a ďalej využívam pojem „preklad“ jedine vo význame interlingválny preklad. (Pozn. prekl.: V anglickom originále používa autor termíny „translating“ a „translation“, v slovenčine stačí na označenie činnosti a produktu použiť slovo „preklad“.) V širšom zmysle možno rozlišovať intralingválny, interlingválny a intersemiotický preklad. Porov. Jakobson, Roman. On Linguistic Aspects of Translation. In On Translation. Ed. Reuben A. Brower. Cambridge, Mass.: Harvard University Press, 1959, s. 232 – 239.
6) Goffin, Roger. Pour une formation universitaire « sui generis » du traducteur: Réflexions sur certain aspects méthodologiques et sur la recherche scientifique dans le domaine de la traduction. In Meta, 1971, roč. 16, [č. 1-2,] s. 57 – 68. Pozri najmä s. 59.
7) Pozri citát z Hagstroma v pozn. č. 3.
8) V dôsledku absencie širšej paradigmy však vedci aj tento termín častejšie využívajú na označenie len časti disciplíny. Často je potom „Übersetzungswissenchaft“ viac-menej synonymom „Übersetzungstheorie“.
9) Nida, Eugene A. Towards a Theory of Translating, with Special Reference to Principles and Procedures Involved in Bible Translating. Leiden: Brill, 1964.
10) Úvodzovky J. S. H. Porov. Nidovu neskoršiu poznámku na margo daného termínu: „veda o preklade (alebo presnejšie vedecký opis procesov prekladu)“ v Nida, Eugene A. Science of Translation. In Language, [1969,] roč. 45, [č. 3,] s. 483 – 498. Citát na s. 483, pozn. 1.
11) Bausch, K.-Richard; Klegraf, Josef; Wilss, Wolfram. The Science of Translation: An Analytical Bibliography. Tübingen: Tübinger Beiträge zur Linguistik (TBL). Zv. I (TBL, 1970, č. 21) pokrýva publikácie z r. 1962 – 1969. Zv. II (TBL, 1972, č. 33) pokrýva roky 1970 – 1971 a je v ňom aj dodatok k prvému zväzku.
12) Koller, Werner. Übersetzen, Übersetzung und Übersetzer: Zu schwedischen Symposien über Probleme der Übersetzung. In Babel, 1971, roč. 17, [č. 1,] s. 3 – 11. Citát na s. 4. Ďalej v tomto článku (takisto na s. 4) pozri zhrnutie príspevku Übertsetzungspraxis, Übertstzungtheorie und Übersetzungswissenschaft, ktorý Koller predniesol na Druhom švédsko-nemeckom prekladateľskom sympóziu. To sa konalo 23. a 24. októbra 1969 v Štokholme.
13 Hempel, Carl G. Fundamentals of Concept Formation in Empirical Science. Chicago: University of Chicago Press, 1967; International Encyclopedia of Social Science, Foundations of the Unity of Sciences, II, Zv. 7, s. 1.
14 Richards, I. A. Towards a Theory of Translating. In Studies in Chinese Thought. Ed. Arthur F. Wright. Chicago: University of Chicago Press, 1953; publikované aj v Memoirs of the American Anthropological Association, [1953], zv. 55, text č. 75, s. 247 – 262.
15 Treba upresniť, že Bacon týmito pomenovaniami neoznačoval typy výskumu v širšom zmysle slova, ale len typy experimentov, teda konkrétne experimenty „na využitie“ oproti experimentom na „na osvetlenie“. Pozri príspevok S. Pita Cordera „Problems and Solutions in Applied Linguistics“, ktorý autor prezentoval v plenárnej sekcii kodanského kongresu aplikovanej lingvistiky v r. 1972.
__________________________________
Štúdia Translatológia: názov a predmet disciplíny (orig. „The Name and Nature of Translation Studies“) je rozšírenou verziu referátu predneseného v prekladateľskej sekcii Tretieho medzinárodného kongresu aplikovanej lingvistiky, ktorý sa v dňoch 21. až 26. augusta 1972 konal v dánskej Kodani. Rukopis po prvý raz vyšiel v roku 1972 v sérii Amsterdam publications and prepublications in translation series (APPTS) v kuratele oddelenia translatológie na Katedre literárnej vedy Amsterdamskej univerzity. Tu ho (v slovenskom preklade – pozn. prekl.) publikujeme v druhej upravenej predpublikačnej podobe (1975). V mierne upravenej verzii vyšiel v časopise Indian Journal of Applied Linguistics, č. 13, 1987, s. 9 – 24. V holandskom preklade vyšla štúdia pod názvom Wat is vertaalwetenschap?. In Wetenschap & Taal: Het verschijnsel taal van verschillende zijden benaderd. Ed. Benard T. Tervoort. Muiderberg: Coutinho, 1977, s. 148 – 165.
___________________________________
Preložené z anglického originálu: Holmes, James S. [1975] The Name and Nature of Translation Studies. In Holmes, James S. Translated, Papers on Literary Translation and Translation Studies. With an introduction by Raymond van den Broeck, Amsterdam: Brill/Rodopi, 1988, s 67 – 80. ISBN 978-90-6203-739-1.
Preložil Igor Tyšš.
Ako citovať
naposledy upravené: 26.06.2025 10:54
Komentáre
- 1.6.2023 Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Etiam maximus est non purus aliquam, in tincidunt lacus porttitor. Nullam vitae odio at ligula iaculis iaculis id vitae purus. Nulla blandit tortor in lacus blandit auctor. Nam pulvinar vulputate lorem, id viverra arcu aliquam ultrices.
- 1.6.2023 Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Etiam maximus est non purus aliquam, in tincidunt lacus porttitor. Nullam vitae odio at ligula iaculis iaculis id vitae purus. Nulla blandit tortor in lacus blandit auctor. Nam pulvinar vulputate lorem, id viverra arcu aliquam ultrices.
- 1.6.2023 Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Etiam maximus est non purus aliquam, in tincidunt lacus porttitor. Nullam vitae odio at ligula iaculis iaculis id vitae purus. Nulla blandit tortor in lacus blandit auctor. Nam pulvinar vulputate lorem, id viverra arcu aliquam ultrices.